Dukla Trenčín - hokej
Moderátor: Moderátori
Dukla Trenčín - hokej
páni nedávno sa ku mne dostala informácia že Dukla má znenazdajky vysporiadané všetky dlhy. A najviac ma prekvapilo meno človeka kt. to zatiahol. Vraj je zatým všetkým Široký, respek. jeho ľudia. A je zatím to že chce stále aby bola Dukla farma SBA.
Re: Dukla Trenčín - hokej
Držím palce v novej sezóne. Za zaujímavých skutočností som sa spoznal s niektorými hráčmi. Zaslúžia si môj obdiv.
Mám rád AS Trenčín...ale je to to najdôležitejšie v živote ?
Re: Dukla Trenčín - hokej
Tak hokejom to začalo ............ https://sport.aktuality.sk/c/439294/zas ... ni-sezony/ , určite aj MS, a bojím sa, že domino efekt sa prejaví i futbalom (a ME) i i ďalšími športami ![[smilie=angry.gif]](./images/smilies/angry.gif "angry")
.
.Ked som bol maly, bol som namyslený. Teraz uz nemam ziadnu chybu ![[smilie=alien.gif]](./images/smilies/alien.gif "alien")
Re: Dukla Trenčín - hokej
Tuším si Dukla zobrala (bohužiaľ) príklad z aes ........... https://mytrencin.sme.sk/c/22535479/tre ... detve.html
Ked som bol maly, bol som namyslený. Teraz uz nemam ziadnu chybu
-
nesto
- Príspevky: 349
- Dátum registrácie: 03.12.2008 17:17:36
- Bydlisko: Brezina
- Kontaktovať užívateľa:
Re: Dukla Trenčín - hokej
Radosa z Dukly Trenčín: Som vysadený voči ľuďom, ktorí podporujú vzťah s Ruskom
Končí na poste predsedu predstavenstva Dukly.
Martin Jurčo
Športový redaktor
Na post predsedu predstavenstva Dukly Trenčín MILOŠ RADOSA zasadol v septembri 2020, kedy vystriedal Viliama Ružičku.
Začínal v neľahkej situácii. Na základe vládnych opatrení neboli na štadiónoch prítomní diváci, prípadne mohli prísť len v obmedzených počtoch.
Za jeho pôsobenia sa vo výraznej miery zrekonštruoval Zimný štadión Pavla Demitru. Výsledkovo sa však klubu príliš nedarilo.
Radosa sa vyjadril, že ho mrzí nastavenie čelných predstaviteľov športu na Slovensku vrátane vedenia hokejového zväzu. "Som vysadený voči ľuďom, ktorí priamo alebo nepriamo podporujú užší vzťah s Ruskom v dnešnej situácii," povedal.
Vzhľadom na názorové nezhody v rámci klubu ohľadom jeho fungovania po športovej a manažérskej stránke sa rozhodol pôsobenie na svojej pozícii ukončiť. Naďalej zostáva akcionárom klubu.
Na Nový rok ste vydali na sociálnej sieti X vyhlásenie o tom, že najneskôr do konca aktuálnej sezóny skončíte na poste predsedu predstavenstva HK Dukla Trenčín. Prečo ste sa tak rozhodli?
Za posledné dva roky sa udiali rôzne udalosti na úrovni klubu i hokejového zväzu. Celá situácia sa postupne nejak vyvíjala. Osobné názory nemienim opustiť a ani sa v súvislosti s nimi nehodlám obmedzovať. To sa týka ako športovej, tak aj celospoločenskej stránky.
Udržanie si názorovej slobody a jej verejnej prezentácie je pre mňa podstatné. O pár rokov sa chcem mojej vnučke pozrieť priamo do očí. Môj postoj považujem za správny, o čom som stopercentne presvedčený. I keď niekto to môže vnímať, že tým škodím klubu.
Ide teda hlavne o morálne presvedčenie?
Jednoznačne. Moja rodina má svoju históriu a hlavne smerom k môjmu nebohému otcovi moja otvorenosť je určitým záväzkom takto postupovať.
Celospoločensky vnímam súčasné obdobie citlivo. Akoby sme sa vrátili do sedemdesiatych alebo osemdesiatych rokov minulého storočia. Niektoré média a nepravdivé informácie vymývajú ľuďom mozgy.
Súčasné obdobie vnímam ako určitú formu tichej normalizácie. Čudujem sa hlavne starším ľuďom, že akosi rýchlo zabudli na obdobie najmä po roku 1968.
Na druhej strane množstvo ľudí sa mi za posledné dni ozvalo so slovami podpory a ďakovali mi za moju odvahu. Keď mi ľudia ďakujú za moju odvahu, tak asi v tej našej spoločnosti niečo nie je v poriadku.
Vznikal na vašu osobu aj tlak z vnútra klubu?
Jeden z akcionárov, ktorý deklaroval súhlas aj ďalších, ma požiadal, aby bol zverejnený status o klubovej apolitickosti. Prečítal som si ho, nemal som proti zverejneniu nič, aj keď s obsahom som vôbec nesúhlasil. Nehovoriac o tom, že v ňom boli dezinformácie o správaní sa klubu v minulosti. Tak ako ja vyžadujem slobodu vyjadrovania, nevidím dôvod blokovať ich názor.
Nepočítali však s mojou spätnou reakciou. Na rozdiel od nich, ja som sa vyjadril na svojom súkromnom profile. Som už taký, vždy si odprezentujem svoj názor. Nepotrebujem sa skrývať, mám svoje stanovisko a na ňom si budem trvať.
Takže sa stotožňujete s tým, že politika a šport sú úzko prepojené?
Samozrejme. A v súčasnosti to cítim ešte viac. Som vysadený voči ľuďom, ktorí priamo alebo nepriamo podporujú užší vzťah s Ruskom v dnešnej situácii.
Napríklad pán Danko, ktorý je momentálne aj naviazaný na šport. Ale aj pohľad na geopolitické dianie pánov ako Fico, Blaha ma rozčuľuje. Z môjho pohľadu robia našej krajine veľmi negatívnu reklamu.
Ozývajú sa hlasy, že sa chcem politicky angažovať, že to je motiváciou pre moje vyjadrenia. Títo ľudia sa zásadne mýlia a vidno, že sa nepohybujú v mojom bližšom okruhu. Ako občan sa budem veľmi aktívne angažovať vždy. Aktivity ľudí, ktorí sú v pozadí rôznych tlakov na mňa, práve naopak, zvýšili moju motiváciu pre moju občiansku angažovanosť, asi ma tiež dobre nepoznajú.
Súčasťou klubu však zostanete aj po odchode z Dukly. Však?
Vysvetľujem všetkým, že Dukla je pre mňa srdcovou záležitosťou. Vyrastal som v klube od piatich rokov, takú históriu nemá nikto v klube. Pokiaľ som jeho súčasťou, budem mu nápomocný. Samozrejme, vzťahy s ľuďmi v klube sú a budú rozdielne. Zostávam akcionárom a určite budem sledovať naše mužstvo aj v budúcnosti.
Pocítili ste niekedy, že názorové nezhody medzi vami a hokejovým zväzom určitým spôsobom uškodili klubu?
Cítil som určité tlaky, ale v konečnom dôsledku sa nič také neudialo. Mám diametrálne odlišné názory na niektoré záležitosti týkajúce sa hlavne seniorského profesionálneho hokeja v porovnaní s názormi vedenia zväzu. S väčšinou ostatných zamestnancov zväzu mám korektné vzťahy. Vždy som bol priamy a že som názorovo s vedením SZĽH na inej strane barikády, je tvrdá realita.
Jasné stanovisko ste vydali napríklad v otázke priameho zostupu do nižšej súťaže, respektíve uzavretia Tipos extraligy.
Áno a realita dnešných dní nezmenila moje stanovisko. Je krásne, že sa hrá o vypadnutie a ľudia majú emóciu. Slovenskému hokeju to však perspektívne nedáva nič. Mladí hráči z juniorky nemajú príliš priestor rozvíjať sa. Osobne som vnímal, že aspoň na tri či štyri sezóny sme mohli konsolidovať situáciu uzavretím súťaže.
Radšej by som hral s viacerými chalanmi z našej juniorky, aby sa mohli rozvíjať. Kluby však pod ťarchou vypadnutia robia všetky kroky pre záchranu a priestor pre mládežníkov je mimoriadne obmedzený.
Niektorí kritici tvrdili, že sa bojím vypadnutia Dukly Trenčín do nižšej súťaže. Čas však ukazuje, že naše vnímanie situácie bolo racionálne. Jeden z klubov, ktorý bol našim tvrdým oponentom v tejto oblasti, je momentálne taktiež vo sfére ohrozenia. Taktiež prezentovali zníženie počtu importov v lige. S uvažovaným počtom štyroch importov by sa im veľmi ťažko dýchalo. Ľudia sa učia na vlastných chybách, vrátane mňa.
Na čele Dukly stojíte od jesene 2020. Keďže ste si vždy povedali svoj názor, dostali ste aj do názorovej konfrontácie s fanúšikmi. Vnímate ich reakcie?
Na sociálne siete ľudia píšu všeličo. Každý má svoj názor a sú situácie, kedy si aj ja ostro zanadávam. Neznášam niektorých “nounejmov“ (neznámych ľudí), ktorí si riešia komplexy v pozadí sociálnej siete, o trolloch ani nehovorím. Posledné dve sezóny som sledovanie internetových diskusií absolútne vytesnil a nesledujem ich. Občas mi niekto pošle, že sa na moju adresu niekto vyjadril, alebo aké informácie o mne vyšli.
Medzi priaznivcami Dukly mám veľa priateľov a ľudia mi píšu, že sú hrdí Dukláci aj za moje osobné postoje. Fanúšikmi sú aj ľudia iného myslenia. Tí väčšinou tvrdia, že sa nemám čo vyjadrovať a venovať sa výhradne manažovaniu klubu ako takého.
Pre nich mám rovnaký odkaz. Som slobodný občan a budem v rámci zákonov konať tak ako cítim, že je to správne. Každý môže mať svoj názor a nikomu ho neberiem. Snažím sa vychádzať s každým. Aj vo fanklube máme ľudí, ktorí sú v rozpore s mojim geopolitickým myslením a dokážeme vychádzať vcelku dobre. Ale s extrémnymi podporovateľmi agresie na Ukrajine nechcem mať ani dobré, ani zlé vzťahy. Radšej žiadne.
Za tri a pol roka ste prežili niekoľko pandemických vĺn i rekonštrukciu štadióna. Ako sa pozeráte na toto obdobie?
Keby som mal informácie, čo všetko sa udeje za tri sezóny pred touto, tak by som povedal, že pôjde o koniec klubu a úprimne, veľmi by som zvažoval svoj vstup do jeho vedenia. Prakticky tri roky sme existovali bez divákov na tribúnach a napriek tomu sme to ustáli. Vďaka za to patrí všetkým kolegom a ľuďom, ktorí nám boli nápomocní. Za to obdobie sme všetci urobili kus dobrej práce.
V roku 2018 sme spoločne s pánom primátorom Rybníčkom po prehranom finále proti Banskej Bystrici prišli do šatne. Hráči sa nás opýtali, kedy dáme prerobiť sprchy a kabínu, ktoré boli v úbohom stave. Taktiež zázemie bolo v dezolátnom stave. A tak sme im dali prísľub, že urobíme všetko pre to, aby sa to zlepšilo. Priložili sme ruku k dielu, mesto, klub a aj ja osobne. Dnes stojí mesto pred záverečnou etapou obnovy štadióna. Prešli sme obrovský kus cesty.
Všetky kluby zažili dve náročné pandemické sezóny. My sme k tomu pridali tretiu, ktorá bola veľmi ovplyvnená rekonštrukciou zimného štadióna. Poviem otvorene, mal som z nej strach. Pohrával som sa aj s myšlienkou, aby sme ju odložili a klub sa dokázal po pandémii nadýchnuť.
Na druhej strane to bola jedinečná šanca. Boli kluby v minulosti, ktoré ju nevyužili a potom sa na ich štadióne ďalších desať rokov nič nezmenilo. My sme išli do toho a dnes máme stánok, ktorý ponúka slušný komfort.
Fanúšikom však chýbali medailové úspechy, veď od titulu z roku 2004 onedlho ubehne dvadsať rokov.
Trenčiansky divák je veľmi náročný. Na víťazstvo vo Zvolene spomínam zo živých spomienok dodnes. Očakávania tu vždy boli aj budú. Za 20 rokov sa veľa zmenilo. Zásadne sa zvýšil počet ašpirantov na titul. Všetko sa odvíja vo veľkej miere od rozpočtu na platy hráčov a následne ďalších dôležitých faktorov.
Keby sme sa pustili cestou, že chceme úspech za každú cenu, dnes už neexistujeme. Investovanie veľkých prostriedkov do platov ešte negarantuje návratnosť vo forme úspechu. Volili sme, myslím, rozumnú a stabilizovanú cestu.
Nikdy ste nezvažovali, že by ste naliali do platov hráčov na trenčianske pomery nadštandardné financie a riskli to?
Otázka znie – odkiaľ ich zoberieme a ako udržíme ako tak zdravý klub?
Môžeme si zazmluvniť hráčov, ale finančná návratnosť sa prípadne dostaví až počas play off v marci a apríli. Klub však potrebuje žiť počas celej sezóny. Hráči nedostanú dva-tri mesiace výplatu, s čím ruka v ruke klesá morálka. Takýto prístup mohol zakopať klub do neriešiteľnej situácie.
Vždy sme hľadali optimálnu mieru medzi tým, čo by sme chceli a čo je pre naše možnosti reálne udržateľné.
Určitá časť fanúšikov sa sťažuje na slabú komunikáciu klubu voči priaznivcom. Ako to vnímate?
Ľudia chcú mať niekedy informáciu skôr ako ju máme reálne my. Hokejové prostredie ma však naučilo, že pokiaľ nie je hráč na ceste do Trenčína, nič nie je isté. Stretol som sa s rôznym prístupom klubov a nie každý bol férový. Stali sa nám aj situácie, kedy sme boli dohodnutí a zrazu sa klub alebo hráč odmlčal.
Zväz je mimoriadne citlivý na vulgarizmy na štadiónoch. V najvýraznejšej miere sa to týka zápasov proti Slovanu Bratislava, ktorý je dlhoročným rivalom. Sú pokuty za hanlivé pokriky výrazným zásahom do klubovej pokladnice?
Každá pokuta zabolí. Neviem presne z hlavy, koľko sme naposledy dostali. Čím viac je prehreškov, tým viac sa výška pokuty stupňuje.
Aj preto sa snažíme apelovať na fanúšikov, aby sa hanlivých pokrikov zdržali. Je pre nás dôležité, aby sme na štadión dostali aj rodiny s deťmi. Tie sú potom konfrontované s vulgárnymi pokrikmi s ktorými ja vôbec nesúhlasím.
Samozrejme, hlučných fanúšikov najmä z tribúny na státie potrebujeme a vážime si ich. Potrebujeme ich však mať pozitívne ukričaných.
Čítajte viac: https://mytrencin.sme.sk/c/23264379/mam ... adosa.html
Končí na poste predsedu predstavenstva Dukly.
Martin Jurčo
Športový redaktor
Na post predsedu predstavenstva Dukly Trenčín MILOŠ RADOSA zasadol v septembri 2020, kedy vystriedal Viliama Ružičku.
Začínal v neľahkej situácii. Na základe vládnych opatrení neboli na štadiónoch prítomní diváci, prípadne mohli prísť len v obmedzených počtoch.
Za jeho pôsobenia sa vo výraznej miery zrekonštruoval Zimný štadión Pavla Demitru. Výsledkovo sa však klubu príliš nedarilo.
Radosa sa vyjadril, že ho mrzí nastavenie čelných predstaviteľov športu na Slovensku vrátane vedenia hokejového zväzu. "Som vysadený voči ľuďom, ktorí priamo alebo nepriamo podporujú užší vzťah s Ruskom v dnešnej situácii," povedal.
Vzhľadom na názorové nezhody v rámci klubu ohľadom jeho fungovania po športovej a manažérskej stránke sa rozhodol pôsobenie na svojej pozícii ukončiť. Naďalej zostáva akcionárom klubu.
Na Nový rok ste vydali na sociálnej sieti X vyhlásenie o tom, že najneskôr do konca aktuálnej sezóny skončíte na poste predsedu predstavenstva HK Dukla Trenčín. Prečo ste sa tak rozhodli?
Za posledné dva roky sa udiali rôzne udalosti na úrovni klubu i hokejového zväzu. Celá situácia sa postupne nejak vyvíjala. Osobné názory nemienim opustiť a ani sa v súvislosti s nimi nehodlám obmedzovať. To sa týka ako športovej, tak aj celospoločenskej stránky.
Udržanie si názorovej slobody a jej verejnej prezentácie je pre mňa podstatné. O pár rokov sa chcem mojej vnučke pozrieť priamo do očí. Môj postoj považujem za správny, o čom som stopercentne presvedčený. I keď niekto to môže vnímať, že tým škodím klubu.
Ide teda hlavne o morálne presvedčenie?
Jednoznačne. Moja rodina má svoju históriu a hlavne smerom k môjmu nebohému otcovi moja otvorenosť je určitým záväzkom takto postupovať.
Celospoločensky vnímam súčasné obdobie citlivo. Akoby sme sa vrátili do sedemdesiatych alebo osemdesiatych rokov minulého storočia. Niektoré média a nepravdivé informácie vymývajú ľuďom mozgy.
Súčasné obdobie vnímam ako určitú formu tichej normalizácie. Čudujem sa hlavne starším ľuďom, že akosi rýchlo zabudli na obdobie najmä po roku 1968.
Na druhej strane množstvo ľudí sa mi za posledné dni ozvalo so slovami podpory a ďakovali mi za moju odvahu. Keď mi ľudia ďakujú za moju odvahu, tak asi v tej našej spoločnosti niečo nie je v poriadku.
Vznikal na vašu osobu aj tlak z vnútra klubu?
Jeden z akcionárov, ktorý deklaroval súhlas aj ďalších, ma požiadal, aby bol zverejnený status o klubovej apolitickosti. Prečítal som si ho, nemal som proti zverejneniu nič, aj keď s obsahom som vôbec nesúhlasil. Nehovoriac o tom, že v ňom boli dezinformácie o správaní sa klubu v minulosti. Tak ako ja vyžadujem slobodu vyjadrovania, nevidím dôvod blokovať ich názor.
Nepočítali však s mojou spätnou reakciou. Na rozdiel od nich, ja som sa vyjadril na svojom súkromnom profile. Som už taký, vždy si odprezentujem svoj názor. Nepotrebujem sa skrývať, mám svoje stanovisko a na ňom si budem trvať.
Takže sa stotožňujete s tým, že politika a šport sú úzko prepojené?
Samozrejme. A v súčasnosti to cítim ešte viac. Som vysadený voči ľuďom, ktorí priamo alebo nepriamo podporujú užší vzťah s Ruskom v dnešnej situácii.
Napríklad pán Danko, ktorý je momentálne aj naviazaný na šport. Ale aj pohľad na geopolitické dianie pánov ako Fico, Blaha ma rozčuľuje. Z môjho pohľadu robia našej krajine veľmi negatívnu reklamu.
Ozývajú sa hlasy, že sa chcem politicky angažovať, že to je motiváciou pre moje vyjadrenia. Títo ľudia sa zásadne mýlia a vidno, že sa nepohybujú v mojom bližšom okruhu. Ako občan sa budem veľmi aktívne angažovať vždy. Aktivity ľudí, ktorí sú v pozadí rôznych tlakov na mňa, práve naopak, zvýšili moju motiváciu pre moju občiansku angažovanosť, asi ma tiež dobre nepoznajú.
Súčasťou klubu však zostanete aj po odchode z Dukly. Však?
Vysvetľujem všetkým, že Dukla je pre mňa srdcovou záležitosťou. Vyrastal som v klube od piatich rokov, takú históriu nemá nikto v klube. Pokiaľ som jeho súčasťou, budem mu nápomocný. Samozrejme, vzťahy s ľuďmi v klube sú a budú rozdielne. Zostávam akcionárom a určite budem sledovať naše mužstvo aj v budúcnosti.
Pocítili ste niekedy, že názorové nezhody medzi vami a hokejovým zväzom určitým spôsobom uškodili klubu?
Cítil som určité tlaky, ale v konečnom dôsledku sa nič také neudialo. Mám diametrálne odlišné názory na niektoré záležitosti týkajúce sa hlavne seniorského profesionálneho hokeja v porovnaní s názormi vedenia zväzu. S väčšinou ostatných zamestnancov zväzu mám korektné vzťahy. Vždy som bol priamy a že som názorovo s vedením SZĽH na inej strane barikády, je tvrdá realita.
Jasné stanovisko ste vydali napríklad v otázke priameho zostupu do nižšej súťaže, respektíve uzavretia Tipos extraligy.
Áno a realita dnešných dní nezmenila moje stanovisko. Je krásne, že sa hrá o vypadnutie a ľudia majú emóciu. Slovenskému hokeju to však perspektívne nedáva nič. Mladí hráči z juniorky nemajú príliš priestor rozvíjať sa. Osobne som vnímal, že aspoň na tri či štyri sezóny sme mohli konsolidovať situáciu uzavretím súťaže.
Radšej by som hral s viacerými chalanmi z našej juniorky, aby sa mohli rozvíjať. Kluby však pod ťarchou vypadnutia robia všetky kroky pre záchranu a priestor pre mládežníkov je mimoriadne obmedzený.
Niektorí kritici tvrdili, že sa bojím vypadnutia Dukly Trenčín do nižšej súťaže. Čas však ukazuje, že naše vnímanie situácie bolo racionálne. Jeden z klubov, ktorý bol našim tvrdým oponentom v tejto oblasti, je momentálne taktiež vo sfére ohrozenia. Taktiež prezentovali zníženie počtu importov v lige. S uvažovaným počtom štyroch importov by sa im veľmi ťažko dýchalo. Ľudia sa učia na vlastných chybách, vrátane mňa.
Na čele Dukly stojíte od jesene 2020. Keďže ste si vždy povedali svoj názor, dostali ste aj do názorovej konfrontácie s fanúšikmi. Vnímate ich reakcie?
Na sociálne siete ľudia píšu všeličo. Každý má svoj názor a sú situácie, kedy si aj ja ostro zanadávam. Neznášam niektorých “nounejmov“ (neznámych ľudí), ktorí si riešia komplexy v pozadí sociálnej siete, o trolloch ani nehovorím. Posledné dve sezóny som sledovanie internetových diskusií absolútne vytesnil a nesledujem ich. Občas mi niekto pošle, že sa na moju adresu niekto vyjadril, alebo aké informácie o mne vyšli.
Medzi priaznivcami Dukly mám veľa priateľov a ľudia mi píšu, že sú hrdí Dukláci aj za moje osobné postoje. Fanúšikmi sú aj ľudia iného myslenia. Tí väčšinou tvrdia, že sa nemám čo vyjadrovať a venovať sa výhradne manažovaniu klubu ako takého.
Pre nich mám rovnaký odkaz. Som slobodný občan a budem v rámci zákonov konať tak ako cítim, že je to správne. Každý môže mať svoj názor a nikomu ho neberiem. Snažím sa vychádzať s každým. Aj vo fanklube máme ľudí, ktorí sú v rozpore s mojim geopolitickým myslením a dokážeme vychádzať vcelku dobre. Ale s extrémnymi podporovateľmi agresie na Ukrajine nechcem mať ani dobré, ani zlé vzťahy. Radšej žiadne.
Za tri a pol roka ste prežili niekoľko pandemických vĺn i rekonštrukciu štadióna. Ako sa pozeráte na toto obdobie?
Keby som mal informácie, čo všetko sa udeje za tri sezóny pred touto, tak by som povedal, že pôjde o koniec klubu a úprimne, veľmi by som zvažoval svoj vstup do jeho vedenia. Prakticky tri roky sme existovali bez divákov na tribúnach a napriek tomu sme to ustáli. Vďaka za to patrí všetkým kolegom a ľuďom, ktorí nám boli nápomocní. Za to obdobie sme všetci urobili kus dobrej práce.
V roku 2018 sme spoločne s pánom primátorom Rybníčkom po prehranom finále proti Banskej Bystrici prišli do šatne. Hráči sa nás opýtali, kedy dáme prerobiť sprchy a kabínu, ktoré boli v úbohom stave. Taktiež zázemie bolo v dezolátnom stave. A tak sme im dali prísľub, že urobíme všetko pre to, aby sa to zlepšilo. Priložili sme ruku k dielu, mesto, klub a aj ja osobne. Dnes stojí mesto pred záverečnou etapou obnovy štadióna. Prešli sme obrovský kus cesty.
Všetky kluby zažili dve náročné pandemické sezóny. My sme k tomu pridali tretiu, ktorá bola veľmi ovplyvnená rekonštrukciou zimného štadióna. Poviem otvorene, mal som z nej strach. Pohrával som sa aj s myšlienkou, aby sme ju odložili a klub sa dokázal po pandémii nadýchnuť.
Na druhej strane to bola jedinečná šanca. Boli kluby v minulosti, ktoré ju nevyužili a potom sa na ich štadióne ďalších desať rokov nič nezmenilo. My sme išli do toho a dnes máme stánok, ktorý ponúka slušný komfort.
Fanúšikom však chýbali medailové úspechy, veď od titulu z roku 2004 onedlho ubehne dvadsať rokov.
Trenčiansky divák je veľmi náročný. Na víťazstvo vo Zvolene spomínam zo živých spomienok dodnes. Očakávania tu vždy boli aj budú. Za 20 rokov sa veľa zmenilo. Zásadne sa zvýšil počet ašpirantov na titul. Všetko sa odvíja vo veľkej miere od rozpočtu na platy hráčov a následne ďalších dôležitých faktorov.
Keby sme sa pustili cestou, že chceme úspech za každú cenu, dnes už neexistujeme. Investovanie veľkých prostriedkov do platov ešte negarantuje návratnosť vo forme úspechu. Volili sme, myslím, rozumnú a stabilizovanú cestu.
Nikdy ste nezvažovali, že by ste naliali do platov hráčov na trenčianske pomery nadštandardné financie a riskli to?
Otázka znie – odkiaľ ich zoberieme a ako udržíme ako tak zdravý klub?
Môžeme si zazmluvniť hráčov, ale finančná návratnosť sa prípadne dostaví až počas play off v marci a apríli. Klub však potrebuje žiť počas celej sezóny. Hráči nedostanú dva-tri mesiace výplatu, s čím ruka v ruke klesá morálka. Takýto prístup mohol zakopať klub do neriešiteľnej situácie.
Vždy sme hľadali optimálnu mieru medzi tým, čo by sme chceli a čo je pre naše možnosti reálne udržateľné.
Určitá časť fanúšikov sa sťažuje na slabú komunikáciu klubu voči priaznivcom. Ako to vnímate?
Ľudia chcú mať niekedy informáciu skôr ako ju máme reálne my. Hokejové prostredie ma však naučilo, že pokiaľ nie je hráč na ceste do Trenčína, nič nie je isté. Stretol som sa s rôznym prístupom klubov a nie každý bol férový. Stali sa nám aj situácie, kedy sme boli dohodnutí a zrazu sa klub alebo hráč odmlčal.
Zväz je mimoriadne citlivý na vulgarizmy na štadiónoch. V najvýraznejšej miere sa to týka zápasov proti Slovanu Bratislava, ktorý je dlhoročným rivalom. Sú pokuty za hanlivé pokriky výrazným zásahom do klubovej pokladnice?
Každá pokuta zabolí. Neviem presne z hlavy, koľko sme naposledy dostali. Čím viac je prehreškov, tým viac sa výška pokuty stupňuje.
Aj preto sa snažíme apelovať na fanúšikov, aby sa hanlivých pokrikov zdržali. Je pre nás dôležité, aby sme na štadión dostali aj rodiny s deťmi. Tie sú potom konfrontované s vulgárnymi pokrikmi s ktorými ja vôbec nesúhlasím.
Samozrejme, hlučných fanúšikov najmä z tribúny na státie potrebujeme a vážime si ich. Potrebujeme ich však mať pozitívne ukričaných.
Čítajte viac: https://mytrencin.sme.sk/c/23264379/mam ... adosa.html
ANDY RULES!
Re: Dukla Trenčín - hokej
Inak posledné roky tiež akurát kopa rečí ..............Paľo sa musí v hrobe obracať. https://www.youtube.com/watch?v=SHpoK8cP760
Ked som bol maly, bol som namyslený. Teraz uz nemam ziadnu chybu
Re: Dukla Trenčín - hokej
Ak chcete niekto rozhovor s Majom Bliznakom:
TRENČÍN. Zlý začiatok, dobrý koniec. Aj tak by sa dala zosumarizovať sezóna v podaní hokejistov Dukly Trenčín. V úvode extraligového ročníka šli od prehry k prehre, aby napokon po štyroch ročníkoch postúpili do štvrťfinále, kde boli nad ich sily hráči HC Košice (2:4 na zápasy).
Klub počas sezóny vymenil trénera, keď skúseného Ernesta Bokroša nahradil neznámy Fín Tommi Hämäläinen. Do jeho radov sa po dlhých rokoch vrátil odchovanec Tomáš Záborský. Na pozícii športového manažéra absolvoval Mário Bližňák prvú sezónu. A práve s ním sme sa porozprávali o nedávno skončenej sezóne i o víziách do budúcna.
Napísali sme Finále proti Považskej Bystrici? Týmto smerom neuvažujem, hovorí tréner Stantien Čítajte
Na pozícii športového manažéra ste strávili prvú sezónu. Aká bola?
Pre mňa ako nováčika bol začiatok veľmi náročný. Veľa som sa naučil a nabral obrovské skúsenosti, ktoré ma posilnili. Sezóna bola pre nás zaujímavá. Správnymi rozhodnutiami počas jej priebehu sme ju otočili v náš prospech.
Druhá polovica bola z našej strany výborná. Napokon sme postúpili v predkole cez silné Michalovce a predstavili sa po dlhých rokoch vo štvrťfinále, čo ocenili i diváci. Vidia, že sa v Dukle urobilo kus roboty, a že je na čom stavať aj pre nasledujúci ročník.
Tešila vás spätná väzba zo strany fanúšikov, keď po vypadnutí proti Košiciam väčšina tlieskala?
Ukázali sme silu mužstva, že sme správne nastavení. Košice majú výborný tím, čo potvrdili na ľade a právom patria k hlavným ašpirantom na titul. Majú štyri výborné päťky a to ešte mali niekoľko hráčov zranených. Napriek tomu sme dokázali s nimi odohrať vyrovnanú partiu.
Troška nás mrzí druhý zápas série, ktorý sme prehrali po predĺžení, pretože sme predviedli jeden z najlepších výkonov sezóny.
Napísali sme Hral s budúcimi hviezdami NHL Pastrňákom a Nylanderom. Kariéru ukončil zo zdravotných dôvodov Čítajte
Klíma medzi fanúšikmi sa výrazne zmenila. Ľudia vnímajú, že klub ide úplne iným smerom. Výrazne nám k tomu všetkému pomohol trénerský tím na čele s Tommim Hämäläinenom, ktorý pozdvihol úroveň mužstva. Takzvane urobil z miliónového dvojmiliónové. Má veľkú zásluhu na tom, že diváci naše výkony ocenili. Šlo o koncepčnú prácu. Hrali sme svoj systém, či sme vyhrávali, alebo prehrávali.
A napokon mužstvo dostalo odmenu v podobe potlesku vypredanej haly v poslednom dueli sezóny, hoci sme vysoko prehrávali. Bola to brutálna atmosféra. Niektorí hráči niečo také zažili prvý raz v živote.
Keď som prichádzal do klubu, tak sa ma Richard Pavlikovský pýtal, čo si predstavujem. Zavrel som oči a hovorím: „vypredaný štadión a spokojných ľudí“. Teraz sa to podarilo.
Aj toto sa v článku dočítate:
ako vnímal Mário Bližňák pôsobenie Ernesta Bokroša,
čo zmenil fínsky kouč Tommi Hämäläinen,
bolo štvrťfinále pre Duklu stropom,
ako je na tom zdravotne Tomáš Starosta a ktorí zahraniční hráči zostávajú v tíme aj pre nový ročník,
v akej fáze je skladanie nového tímu.
Do akej miery je podstatné mať počas sezóny aspoň párkrát vypredané hľadisko a príjem z predaja 6150 lístkov?
Každý takýto duel je pre nás plus, keďže nám pomáha finančne. Zo začiatku sme divákov stratili a prvé dva mesiace ich na základe výsledkov chodilo menej, čo sme aj ekonomicky pocítili. Vzhľadom na zlepšenú formu sa napokon na konci všetko vyrovnalo. Máme nastavený finančný plán. Vstupenky nám pokryjú približne tridsať percent rozpočtu.
Plánujete zlepšiť aj marketingové povedomie o klub?
Neustále na ňom pracujeme. Máme tím ľudí, ktorí sa nám o všetko stará. Postupne sa zlepšujeme, no vždy je možnosť posúvať sa vpred. Máme v pláne aj návštevu tímu Sparta Praha. Chceme sa učiť od najlepších.
V úvode sezóny sa mužstvu nedarilo a kráčalo od prehry k prehre. Ako ste vnímali pôsobenie trénera Ernesta Bokroša?
Keď som prišiel, mal už s klubom podpísaný kontrakt. Ako hráč som ho nezažil, takže neviem rozprávať z vlastnej skúsenosti. Čo viem z počutia, ide o trénera zo starej školy, ktorý vládol tvrdou rukou a mal prepracovaný defenzívny systém. Domov sa vracal s myšlienkou dosiahnuť úspech.
Počas jeho pôsobenia v klube sa zbehlo viacero faktorov. Zlý štart do sezóny, hráči nedokázali hrať v rámci svojich možností. Nepodržali nás príliš ani brankári, čo však vyplývalo aj z hry formácie pred nimi.
Azda najvýraznejším problémom bolo, že Ernest nevedel po anglicky. Slovenskí hráči mu rozumeli a vnímali aj emóciu, s ktorou hovoril. Horšie to bolo so zahraničnými, ktorým jeho slová museli prekladať.
Pre nich to už nebolo úplne ono. Viazla komunikácia. Hráči za ním nemohli ísť s tým, že sa porozprávajú medzi štyrmi očami, pretože vždy musel byť s nimi ešte jeden človek, ktorý všetko preložil. Akýsi komunikačný prostredník. Tým pádom je náročné získať si celú kabínu.
Následne prišiel Tommi Hämäläinen. Ľudskosťou, príhovormi a systémom si dokázal v expresne rýchlom čase získať dôveru kabíny. V priebehu pár dní sa podpriemerné výkony zmenili na nadpriemerné.
Čo všetko zmenil tréner Hämäläinen?
Hráči musia mať radosť z hry. Hokej je ich prácou. Oni zrazu chodili z roboty šťastní. V tých momentoch sa všetky povinnosti vykonávajú s ľahkosťou a niekedy idú aj akoby samé. Kabína sa stmelila a dokázala držať systém. Stále sme chceli byť na puku. Ak ho aj jeden stratil, boli tam ďalší štyria, ktorí mali možnosť situáciu zachrániť.
Jeho tréningy boli účelné bez zbytočností. Hra päť na päť krátke nahrávky na malom priestore a podobne. Všetko podporil výborný výkon Gustavsa Grigalsa v bránke.
Prezentoval sa ako pokojný pedagóg. Dokázal byť vôbec aj prísny?
Vyzeral vyrovnane a veľakrát pred hráčmi skrýval emóciu. Veď na koho sa hokejisti pozrú ako prvého? Na trénera. Keď vidia, že je nervózny, sami si hovoria, že sa niečo deje. On bol pokojný aj v zložitejších momentoch a hráčov tým upokojoval.
Samozrejme, sú hranice, ktoré už neprekračuje. A dokáže aj poriadne dvihnúť hlas.
Vnímate po rokoch účasť vo štvrťfinále ako dobrý výsledok?
Vždy chcem dosiahnuť čo najviac. Vzhľadom na predvedené výkony v predkole play off sa mi štvrťfinále máli. Mohli sme pokojne nakuknúť do top štvorky. Ideme však krok za krokom. Odohrali sme dobré štvrťfinále, máme na čom stavať, aby sme nasledujúci rok zdvihli latku vyššie.
Väčšina tímov už má základ mužstva pre novú sezónu vystavanú. Ako je na tom v tomto smere Dukla?
Dovolím si povedať, že veľmi dobre. Keď som prišiel do klubu, hovoril som, že mužstvo treba skladať už pred Vianocami, ako to funguje všade vo svete. Približne deväťdesiat percent hráčov už máme jasných.
Dôležité je, ako sa vyvinie situácia ohľadom počtu zahraničných hokejistov, ktorý by sa mal znížiť zo siedmich na šesť. Podľa toho sa rozhodneme, ako ďalej. Troch importov už máme jasných. Ide o útočníkov Ahla, Joslinga a opciu si uplatňujeme na Leskinena. S ďalšími sme v kontakte.
Najpravdepodobnejší variant sa pre nás javí jeden obranca a päť útočníkov.
Tomáš Starosta sériu proti Košiciam nedohral. Aký je jeho zdravotný stav?
Tomášove rameno je v poriadku. Operácia nie je potrebná. Ak by sme prešli do semifinále, nastúpil by. Rozprávali sme sa, že máme záujem, aby pokračoval aj v nasledujúcej sezóne. Ako už každoročne, je všetko na jeho rozhodnutí, či bude naďalej na ľade.
Ako sa pozeráte na zníženie počtu zahraničných hráčov v extralige?
Som jednoznačne za znižovanie. V aktuálnej sezóne sme potiahli do prvého tímu troch mladíkov pod osemnásť rokov. Toto je cesta, ktorú chceme raziť. Kluby si musia vychovávať vlastných odchovancov. V lige všeobecne chýba silnejšia stredná generácia.
Z manažérskeho postu sa pýtam, pre koho je dnes robená slovenská extraliga? Povedzme si na rovinu, že pre cudzincov. Ozvú sa mi manažéri z nemeckej DEL-ky a pýtajú sa, či sme normálni, že dávame zahraničným hráčom veľké peniaze. Oni potom strácajú hráčov, pretože tí radšej idú na Slovensko za lepšími zdrojmi.
Ekonomicky je aktuálna situácia neudržateľná. Systém priameho vypadnutia do Slovenskej národnej ligy šialene vystreľuje platy hráčov smerom nahor. A to v tej aktuálnej ešte relatívne dlho pred koncom základnej časti Nové Zámky vzdali boj. Keby sa hralo do posledného kola, bolo by to ekonomicky ešte náročnejšie.
Zahraniční hráči dostávajú veľké peniaze.
Koľko si zapýta import priemerne?
Vždy ide o dohodu. Hovoríme o procese komunikácie s hráčskym manažérom. Potrebujeme sa dohodnúť niekde na pol ceste. Rozdiel je center prvej formácie a potom silový bitkár do tretej päťky. Ak je reálny záujem z oboch strán na pôsobenie v klube, finančný stret nájdeme.
V konečnom dôsledku niekoľko tisíc hore-dole nerozhoduje. Často je dôležitá aj spätná väzba od hokejistov, ktorí v klube už pôsobili. Dnes sme reálne v situácii, že máme dobré renomé a ozvú sa nám hráči aj sami bez našej intervencie.
Ak chcete vedieť sumu, pohybujeme sa vo finančnej relácii okolo šesťdesiat-sedemdesiat tisíc na sezónu. Samozrejme, niekto má o čosi viac, niekto o čosi menej.
Josling patril medzi top kanonierov extraligy. Bolo náročné ho udržať?
V prvom rade musím povedať, že keď sme sa rozprávali, bol v klube spokojný. Chcel zostať, čo bolo základom našich rokovaní. Splnili sme mu určité podmienky, ktoré chcel.
Väčšina zahraničných hráčov chce na Slovensku odohrať jednu sezónu a expresne rýchlo sa posunúť viac na západ. Do Nemecka či Česka. Dosiahnu povedzme päťdesiat kanadských bodov a potom prídu do kvalitnejšej súťaže, kde tápajú.
Josling je výborný na presilovke, no potrebuje zlepšiť hru v rovnovážnom stave. On to všetko chápe. A preto sa chce u nás lepšie vyhrať.
Čítajte viac: https://mytrencin.sme.sk/c/23472796/man ... l?ref=njct
TRENČÍN. Zlý začiatok, dobrý koniec. Aj tak by sa dala zosumarizovať sezóna v podaní hokejistov Dukly Trenčín. V úvode extraligového ročníka šli od prehry k prehre, aby napokon po štyroch ročníkoch postúpili do štvrťfinále, kde boli nad ich sily hráči HC Košice (2:4 na zápasy).
Klub počas sezóny vymenil trénera, keď skúseného Ernesta Bokroša nahradil neznámy Fín Tommi Hämäläinen. Do jeho radov sa po dlhých rokoch vrátil odchovanec Tomáš Záborský. Na pozícii športového manažéra absolvoval Mário Bližňák prvú sezónu. A práve s ním sme sa porozprávali o nedávno skončenej sezóne i o víziách do budúcna.
Napísali sme Finále proti Považskej Bystrici? Týmto smerom neuvažujem, hovorí tréner Stantien Čítajte
Na pozícii športového manažéra ste strávili prvú sezónu. Aká bola?
Pre mňa ako nováčika bol začiatok veľmi náročný. Veľa som sa naučil a nabral obrovské skúsenosti, ktoré ma posilnili. Sezóna bola pre nás zaujímavá. Správnymi rozhodnutiami počas jej priebehu sme ju otočili v náš prospech.
Druhá polovica bola z našej strany výborná. Napokon sme postúpili v predkole cez silné Michalovce a predstavili sa po dlhých rokoch vo štvrťfinále, čo ocenili i diváci. Vidia, že sa v Dukle urobilo kus roboty, a že je na čom stavať aj pre nasledujúci ročník.
Tešila vás spätná väzba zo strany fanúšikov, keď po vypadnutí proti Košiciam väčšina tlieskala?
Ukázali sme silu mužstva, že sme správne nastavení. Košice majú výborný tím, čo potvrdili na ľade a právom patria k hlavným ašpirantom na titul. Majú štyri výborné päťky a to ešte mali niekoľko hráčov zranených. Napriek tomu sme dokázali s nimi odohrať vyrovnanú partiu.
Troška nás mrzí druhý zápas série, ktorý sme prehrali po predĺžení, pretože sme predviedli jeden z najlepších výkonov sezóny.
Napísali sme Hral s budúcimi hviezdami NHL Pastrňákom a Nylanderom. Kariéru ukončil zo zdravotných dôvodov Čítajte
Klíma medzi fanúšikmi sa výrazne zmenila. Ľudia vnímajú, že klub ide úplne iným smerom. Výrazne nám k tomu všetkému pomohol trénerský tím na čele s Tommim Hämäläinenom, ktorý pozdvihol úroveň mužstva. Takzvane urobil z miliónového dvojmiliónové. Má veľkú zásluhu na tom, že diváci naše výkony ocenili. Šlo o koncepčnú prácu. Hrali sme svoj systém, či sme vyhrávali, alebo prehrávali.
A napokon mužstvo dostalo odmenu v podobe potlesku vypredanej haly v poslednom dueli sezóny, hoci sme vysoko prehrávali. Bola to brutálna atmosféra. Niektorí hráči niečo také zažili prvý raz v živote.
Keď som prichádzal do klubu, tak sa ma Richard Pavlikovský pýtal, čo si predstavujem. Zavrel som oči a hovorím: „vypredaný štadión a spokojných ľudí“. Teraz sa to podarilo.
Aj toto sa v článku dočítate:
ako vnímal Mário Bližňák pôsobenie Ernesta Bokroša,
čo zmenil fínsky kouč Tommi Hämäläinen,
bolo štvrťfinále pre Duklu stropom,
ako je na tom zdravotne Tomáš Starosta a ktorí zahraniční hráči zostávajú v tíme aj pre nový ročník,
v akej fáze je skladanie nového tímu.
Do akej miery je podstatné mať počas sezóny aspoň párkrát vypredané hľadisko a príjem z predaja 6150 lístkov?
Každý takýto duel je pre nás plus, keďže nám pomáha finančne. Zo začiatku sme divákov stratili a prvé dva mesiace ich na základe výsledkov chodilo menej, čo sme aj ekonomicky pocítili. Vzhľadom na zlepšenú formu sa napokon na konci všetko vyrovnalo. Máme nastavený finančný plán. Vstupenky nám pokryjú približne tridsať percent rozpočtu.
Plánujete zlepšiť aj marketingové povedomie o klub?
Neustále na ňom pracujeme. Máme tím ľudí, ktorí sa nám o všetko stará. Postupne sa zlepšujeme, no vždy je možnosť posúvať sa vpred. Máme v pláne aj návštevu tímu Sparta Praha. Chceme sa učiť od najlepších.
V úvode sezóny sa mužstvu nedarilo a kráčalo od prehry k prehre. Ako ste vnímali pôsobenie trénera Ernesta Bokroša?
Keď som prišiel, mal už s klubom podpísaný kontrakt. Ako hráč som ho nezažil, takže neviem rozprávať z vlastnej skúsenosti. Čo viem z počutia, ide o trénera zo starej školy, ktorý vládol tvrdou rukou a mal prepracovaný defenzívny systém. Domov sa vracal s myšlienkou dosiahnuť úspech.
Počas jeho pôsobenia v klube sa zbehlo viacero faktorov. Zlý štart do sezóny, hráči nedokázali hrať v rámci svojich možností. Nepodržali nás príliš ani brankári, čo však vyplývalo aj z hry formácie pred nimi.
Azda najvýraznejším problémom bolo, že Ernest nevedel po anglicky. Slovenskí hráči mu rozumeli a vnímali aj emóciu, s ktorou hovoril. Horšie to bolo so zahraničnými, ktorým jeho slová museli prekladať.
Pre nich to už nebolo úplne ono. Viazla komunikácia. Hráči za ním nemohli ísť s tým, že sa porozprávajú medzi štyrmi očami, pretože vždy musel byť s nimi ešte jeden človek, ktorý všetko preložil. Akýsi komunikačný prostredník. Tým pádom je náročné získať si celú kabínu.
Následne prišiel Tommi Hämäläinen. Ľudskosťou, príhovormi a systémom si dokázal v expresne rýchlom čase získať dôveru kabíny. V priebehu pár dní sa podpriemerné výkony zmenili na nadpriemerné.
Čo všetko zmenil tréner Hämäläinen?
Hráči musia mať radosť z hry. Hokej je ich prácou. Oni zrazu chodili z roboty šťastní. V tých momentoch sa všetky povinnosti vykonávajú s ľahkosťou a niekedy idú aj akoby samé. Kabína sa stmelila a dokázala držať systém. Stále sme chceli byť na puku. Ak ho aj jeden stratil, boli tam ďalší štyria, ktorí mali možnosť situáciu zachrániť.
Jeho tréningy boli účelné bez zbytočností. Hra päť na päť krátke nahrávky na malom priestore a podobne. Všetko podporil výborný výkon Gustavsa Grigalsa v bránke.
Prezentoval sa ako pokojný pedagóg. Dokázal byť vôbec aj prísny?
Vyzeral vyrovnane a veľakrát pred hráčmi skrýval emóciu. Veď na koho sa hokejisti pozrú ako prvého? Na trénera. Keď vidia, že je nervózny, sami si hovoria, že sa niečo deje. On bol pokojný aj v zložitejších momentoch a hráčov tým upokojoval.
Samozrejme, sú hranice, ktoré už neprekračuje. A dokáže aj poriadne dvihnúť hlas.
Vnímate po rokoch účasť vo štvrťfinále ako dobrý výsledok?
Vždy chcem dosiahnuť čo najviac. Vzhľadom na predvedené výkony v predkole play off sa mi štvrťfinále máli. Mohli sme pokojne nakuknúť do top štvorky. Ideme však krok za krokom. Odohrali sme dobré štvrťfinále, máme na čom stavať, aby sme nasledujúci rok zdvihli latku vyššie.
Väčšina tímov už má základ mužstva pre novú sezónu vystavanú. Ako je na tom v tomto smere Dukla?
Dovolím si povedať, že veľmi dobre. Keď som prišiel do klubu, hovoril som, že mužstvo treba skladať už pred Vianocami, ako to funguje všade vo svete. Približne deväťdesiat percent hráčov už máme jasných.
Dôležité je, ako sa vyvinie situácia ohľadom počtu zahraničných hokejistov, ktorý by sa mal znížiť zo siedmich na šesť. Podľa toho sa rozhodneme, ako ďalej. Troch importov už máme jasných. Ide o útočníkov Ahla, Joslinga a opciu si uplatňujeme na Leskinena. S ďalšími sme v kontakte.
Najpravdepodobnejší variant sa pre nás javí jeden obranca a päť útočníkov.
Tomáš Starosta sériu proti Košiciam nedohral. Aký je jeho zdravotný stav?
Tomášove rameno je v poriadku. Operácia nie je potrebná. Ak by sme prešli do semifinále, nastúpil by. Rozprávali sme sa, že máme záujem, aby pokračoval aj v nasledujúcej sezóne. Ako už každoročne, je všetko na jeho rozhodnutí, či bude naďalej na ľade.
Ako sa pozeráte na zníženie počtu zahraničných hráčov v extralige?
Som jednoznačne za znižovanie. V aktuálnej sezóne sme potiahli do prvého tímu troch mladíkov pod osemnásť rokov. Toto je cesta, ktorú chceme raziť. Kluby si musia vychovávať vlastných odchovancov. V lige všeobecne chýba silnejšia stredná generácia.
Z manažérskeho postu sa pýtam, pre koho je dnes robená slovenská extraliga? Povedzme si na rovinu, že pre cudzincov. Ozvú sa mi manažéri z nemeckej DEL-ky a pýtajú sa, či sme normálni, že dávame zahraničným hráčom veľké peniaze. Oni potom strácajú hráčov, pretože tí radšej idú na Slovensko za lepšími zdrojmi.
Ekonomicky je aktuálna situácia neudržateľná. Systém priameho vypadnutia do Slovenskej národnej ligy šialene vystreľuje platy hráčov smerom nahor. A to v tej aktuálnej ešte relatívne dlho pred koncom základnej časti Nové Zámky vzdali boj. Keby sa hralo do posledného kola, bolo by to ekonomicky ešte náročnejšie.
Zahraniční hráči dostávajú veľké peniaze.
Koľko si zapýta import priemerne?
Vždy ide o dohodu. Hovoríme o procese komunikácie s hráčskym manažérom. Potrebujeme sa dohodnúť niekde na pol ceste. Rozdiel je center prvej formácie a potom silový bitkár do tretej päťky. Ak je reálny záujem z oboch strán na pôsobenie v klube, finančný stret nájdeme.
V konečnom dôsledku niekoľko tisíc hore-dole nerozhoduje. Často je dôležitá aj spätná väzba od hokejistov, ktorí v klube už pôsobili. Dnes sme reálne v situácii, že máme dobré renomé a ozvú sa nám hráči aj sami bez našej intervencie.
Ak chcete vedieť sumu, pohybujeme sa vo finančnej relácii okolo šesťdesiat-sedemdesiat tisíc na sezónu. Samozrejme, niekto má o čosi viac, niekto o čosi menej.
Josling patril medzi top kanonierov extraligy. Bolo náročné ho udržať?
V prvom rade musím povedať, že keď sme sa rozprávali, bol v klube spokojný. Chcel zostať, čo bolo základom našich rokovaní. Splnili sme mu určité podmienky, ktoré chcel.
Väčšina zahraničných hráčov chce na Slovensku odohrať jednu sezónu a expresne rýchlo sa posunúť viac na západ. Do Nemecka či Česka. Dosiahnu povedzme päťdesiat kanadských bodov a potom prídu do kvalitnejšej súťaže, kde tápajú.
Josling je výborný na presilovke, no potrebuje zlepšiť hru v rovnovážnom stave. On to všetko chápe. A preto sa chce u nás lepšie vyhrať.
Čítajte viac: https://mytrencin.sme.sk/c/23472796/man ... l?ref=njct