Na post hlavného trénera AS Trenčín nastúpil Ivan Galád 1. októbra. Za osem stretnutí pod jeho vedením získal tím z Považia sedem bodov. Na prvú šestku stráca sedem bodov a má iba bodový náskok pred poslednou Skalicou.
„Na tabuľku momentálne nehľadím. Naše postavenie nie je lichotivé a bude náročné sa z tejto situácie dostať. Robil som už štyri záchrany a jar bude pre klub poriadne náročná,“ hovorí Galád.
Z kádra nedávno vyradil ghanského útočníka Rahima Ibrahima, ktorý bol súčasťou kabíny štyri roky.
„Sú veci, ktoré v európskych krajinách platia. Ak ich hráči nerešpektujú, musia odísť. Rahim je výborný chlapec a hráč. Opakovane však porušoval pracovnú disciplínu, čo som mu najprv toleroval. A nebol to z mojej strany správny krok. Keď už toho bolo veľa, oznámil som mu, že s ním viac nepočítam. ,“ vyjadril sa na adresu hráča.
Na pozícii hlavného trénera AS Trenčín pôsobíte dva a pol mesiaca. Do akej miery ste spokojný s tým, čo sa vám podarilo dosiahnuť?
Dostal som viaceré úlohy. Najdôležitejšia časť vo futbale sú pre mňa výsledky. A tie sa nedaria podľa predstáv.
Zvyšné záležitosti, pre ktoré ma klub angažoval, fungujú. Ide o rozvoj hráčov, čo je základná myšlienka AS Trenčín. Dostali príležitosť viacerí mladí hráči z akadémie ako Mikulaj, Hájovský, Pávek, Fila, Adamkovič a ďalší.
Dôležitou súčasťou našej práce je zmena herného prejavu, aby padalo viac gólov. Aby sme boli dynamickejší smerom dopredu, čo sa čiastočne aj darí. V lige vnímam štyri top tímy. Slovan, Žilinu, Trnavu a Dunajskú Stredu. V každom súboji proti nim sme ponúkli atraktívne prvky hry.
Ďalšou vecou bol návrat k tréningovému programu, ktorý tu bol v minulosti. K systému, ktorý fungoval dlhé roky. O to sa snažia moji spolupracovníci Peter Kleščík a Peter Čögley. V oboch som našiel nielen výborných kolegov, ale aj futbalových synov.
V neposlednom rade sme sa povenovali štandardným situáciám. Dnes z nich strieľame značné množstvo gólov. K lepšiemu bodovému zisku nám to však zatiaľ nepomohlo.
Čím to je, že Trenčínu body pribúdajú veľmi poskromne?
Máme mladé mužstvo a každý z nás má na výsledkovej časti svoj podiel. Odo mňa ako hlavného trénera, vedenia a hráčov. Stále však vnímam, že mužstvo má veľký potenciál, ktorý sa, verím, časom i prejaví v zlepšenom bodovom zisku.
Ak toto sa v článku dočítate
Našiel Ivan Galád v kabíne predĺženú ruku v podobe skúseného hráča,
bolo pre trénera jasným cieľom dostať sa s mužstvom do hornej šestky,
má Tadeáš Hájovský predpoklady stať sa hráčom európskeho formátu?
Do klubu ste sa vrátili viackrát. Naposledy ako konzultant Juraja Ančica v sezóne 2021/2022. Zmenil sa odvtedy klub?
Trenčín mám veľmi rád a nie je jednoduché sa hocikam vrátiť po štvrtý raz. Vnímam to ako ocenenie mojej práce i nášho dlhoročného vzťahu s klubom. Našiel som tu tento raz veľa negatívnej energie, čo tu predtým nebolo. Vždy som obdivoval heslo „My sme Trenčania“. V súčasnosti sa akoby vytratilo. Nehovorím to ako kritiku klubu, ale ako realitu.
Z čoho vyplýva?
Nie som kompetentný to hodnotiť.
Cítiť to aj na hráčskej kabíne?
Tá bola v Trenčíne vždy jednotná, čo sa teraz nedá úplne povedať. Vždy bolo mojou doménou, že keď som prišiel do nejakého klubu, dokázal som vytvoriť akýsi spoločný duch kabíny. V Trenčíne sa mi to momentálne nedarí. Skôr zlepšujeme komponenty hry na ihrisku.
Chlapcom nechýba túžba po víťazstve i radosť po strelených góloch, ale správny duch kabíny, aký som si predstavoval, tu nie je.
Našli ste v kabíne hráča, ktorý by bol akousi vašou predĺženou rukou?
Otázka takto nestojí. V aktuálnej fáze nejde o hráčsku spojku smerom do šatne. Máme v tíme trojicu starších a skúsených hráčov. Všetci sú inteligentní muži, ale nie sú typy, ktoré by buchli po stole.
Kolo pred koncom jesene strácate sedem bodov na prvú šestku a zároveň ste bod od poslednej priečky. Ktorým smerom sa pozeráte viac?
Na tabuľku momentálne nehľadím. Naše postavenie nie je lichotivé a bude náročné sa z tejto situácie dostať. Robil som už štyri záchrany a jar bude pre klub poriadne náročná.
Bol pri vašom príchode jasným cieľom prepracovať sa do hornej šestky?
O tom sme sa s vedením klubu nerozprávali. Ale osobným cieľom to bolo. Mojím angažovaním sa očakávali zlepšené výsledky. Objavilo sa však viacero vecí, ktoré verejnosť nevidí. Nejdem sa tým obhajovať. V mojom veku a postavení to ani nepotrebujem.
S vedením klubu sme dohodnutí na spolupráci do konca sezóny. Po jeseni si sadneme a zhodnotíme, ako sme na tom momentálne. Budeme diskutovať, ako sa dostať z aktuálnej situácie. Otvorene a racionálne.
Momentálne máme 14 bodov. Sedem získal môj predchodca a sedem ja. Z bodového hľadiska sme sa teda nezlepšili.
Aké máte vzťahy s hráčmi?
Dobré.
Z kádra ste vyradili Rahima Ibrahima. Prečo?
Sú veci, ktoré v európskych krajinách platia. Ak ich hráči nerešpektujú, musia odísť.
Rahim je výborný chlapec a hráč. Opakovane však porušoval pracovnú disciplínu, čo som mu najprv toleroval. A nebol to z mojej strany správny krok. Keď už toho bolo veľa, oznámil som mu, že s ním viac nepočítam.
Na druhý deň za mnou prišiel. Povedal, že by sa nemohol vrátiť do rodnej krajiny, keby sa mi nepozrel do očí a neospravedlnil, že som mal pravdu. Následne sme sa objali. Stratil som hráča, ale nestratil Rahima ako človeka.
Ešte sa mi nestalo, že by hráč, ktorého som vyhodil, prišiel a úprimne sa ospravedlnil.
Bola po tomto geste ešte šanca, že by sa do kádra vrátil?
Kolektívna disciplína je veľmi dôležitá. Niečo sa prehliadnuť dá. Lenže tieto záležitosti sa mohli prenášať aj na ďalších hráčov a to sme chceli zastaviť. My potrebujeme pozitívne príklady. Vzhľadom na jeho gesto si aj sám Rahim uvedomil, čo je pre mňa veľmi podstatné.
Už sa vám stalo, že ste hráča museli z kádra vyradiť?
Keď som bol mladší, stalo sa mi to viackrát. Nie je umenie hráča z tímu vyradiť, ale získať si ho pre dobrú vec. Neprišiel som do Trenčína vyhadzovať futbalistov. Chcem ich naučiť, ako sa stať profesionálom.
V Trenčíne ich je viacero s dobrým potenciálom. Len musia byť pracovití ako napríklad môj asistent Peter Kleščík počas hráčskej kariéry, aby svoje predpoklady aj naplno pretavili do reality.
V klube vždy boli chlapci, ktorí chceli dosiahnuť veľa. A teraz som zostal zaskočený, že nie každý túto ambíciu v sebe aktuálne má.
Čo vás dokáže na hráčoch rozladiť najviac?
Skôr by som hovoril, čo ma na nich baví. Keď vidím entuziazmus a ako sa v tréningovom procese snažia. S optimizmom, že to prenesú aj do súťažných zápasov.
Základom kolektívneho športu je pracovná disciplína a rešpekt. A to tu momentálne úplne nie je. Hlavne rešpekt chýba.
AS Trenčín bol známy extrémnym držaním lopty. Držíte sa tohto štýlu hry aj pod vašim vedením?
Rešpektujem filozofiu predchádzajúceho trénera. Naším cieľom je súperova brána. Prinášam prvky moderného futbalu, kde sa dnes šprintuje k súperovej bráne a päť hráčov atakuje šestnástku protivníka. Hru chceme zdynamizovať. Čiastočne sa nám to aj darí. A samozrejme, pomáhame si štandardnými situáciami, z ktorých dokážeme byť góloví.
Má aktuálny káder kvalitu na to, aby sa na jar predstavil v bojoch o majstrovský titul?
Model súťaže momentálne nevnímam. Mužstvo je v určitom procese. Chceme do neho hlavne zabudovať mladých hráčov z akadémie, čo tu nie vždy bolo pravidlom, aby ich nastupoval do zápasu taký počet ako v súčasnosti.
Cítite na mladíkoch ctižiadostivosť?
Áno. Každý tréner by chcel mať hráča ako je Hájovský, ktorý je veľmi dobrý športovec i chlapec. Má dobrú mentalitu. Denne na sebe pracuje, má sny a reálne ich napĺňa každodennou prácou.
Spomenuli ste práve Tadeáša Hájovského, ktorý momentálne patrí medzi najlepších mladíkov v lige. Má európske parametre?
To neviem posúdiť. V Trenčíne za každej éry boli mladí hráči zaujímaví. Či už Stano Lobotka, ktorého som viedol v reprezentačnej dvadsaťjednotke, neskôr Jakub Kadák i Artur Gajdoš. Na oboch si dobre spomínam z pôsobení v klube v minulosti. Verím, že Tadeáš bude ďalší z nich.
Čítajte viac:
https://mytrencin.sme.sk/c/23423586/tot ... bjali.html