Klub...vízie...budúcnosť...

[filipina]

Čo tak takéto informácie dať najprv fanúšikom ....... pokračujúca ukážka, ako si klub váži fanúšikov .....

Sú najpríjemnejším prekvapením novej sezóny. Futbalisti AS Trenčín majú po šiestich zápasoch nového ročníka Niké ligy na konte 13 bodov a patrí im druhá priečka.

Čo je však dôležitejšie, pred ligovým stretnutím proti Banskej Bystrici (30. septembra) otvoria novú hlavnú tribúnu Štadióna na Sihoti. Rozprávali sme sa s generálnym manažérom klubu Róbertom Rybníčkom.

Zápasom proti Banskej Bystrici v závere septembra otvoríte novú hlavnú tribúnu štadióna. Dlhodobý proces výstavby sa blíži ku koncu. Aké pocity vo vás prevládajú?

Zvláštne. Papier ešte nemáme v rukách. Pevne však verím, že všetko bude v poriadku a komínové skúšky na splodiny prebehnú v súlade s normami. Do 22. septembra by sa mal celý kolaudačný proces ukončiť a nová tribúna už bude užívaniaschopná pre verejnosť.
Aj toto sa v článku dočítate

Koľko klub investoval do výstavby štadióna a aká bola celková cena investícií?
Bol Stano Lobotka najvýraznejšou osobou z bývalých hráčov, ktorí prestupmi prispeli k jeho výstavbe?
Koľko divákov musí chodiť minimálne na ligové zápasy, aby prevádzka štadióna bola aspoň na nule?
Prekvapilo generálneho manažéra klubu, ako sa AS momentálne v lige darí?
Čím je tréner Ilija Stolica iný oproti svojim predchodcom?
Budú Trenčania po výbornom úvode atakovať priečky zaručujúce pohárovú Európu?

V celkovom pohľade na všetky náročné roky už budú aspoň na chvíľu prevládať fantastické pocity. Snáď sa nič zlé už nestane a príde konečne s oficiálnou kolaudáciou definitívna úľava.

Bude už štadión proti Banskej Bystrici plnohodnotne pripravený?

Všetci v klube robíme pre to všetko. Zároveň prosíme fanúšikov o trpezlivosť. Všetko bude nové aj pre nás a očakávame, že nie všetko bude fungovať ideálne. Stále budeme dopracovávať veľa detailov, aby bol štadión plnohodnotne užívaniaschopný v rámci svojich moderných možností.
Napísali sme Momentálne postavenie je odzrkadlením odvedenej práce, hovorí Bariš Čítajte

Zaoberali ste sa už myšlienkou, akým spôsobom využívať štadión aj pomimo futbalu?

Po dokončení výstavby sa začína druhý proces. Štadión predstavuje krásny priestor, ktorý bude potrebovať na fungovanie nemalé prostriedky. Na rad prichádza ďalšia dôležitá výzva, ako ho využiť aj mimo futbalového zápasu. V týchto veciach zatiaľ prevláda množstvo otáznikov.

V roku 2015 ste podpísali zmluvu s mestom. O dva roky neskôr ste dostali stavebné povolenie na výstavbu troch tribún. Plánujete dobudovať aj štvrtú?

Ide o otázku budúcnosti. Ohľadom jej výstavby musí prebehnúť kompletný proces od projektovej dokumentácie až po stavebné povolenie. Nie je to však téma najbližších mesiacov.

Keď sa obhliadnete na celý proces výstavby. Šli by ste do tohto projektu znova?

Určite nie. Pre mňa osobne to bola neuveriteľná skúsenosť, ktorá mi v živote veľa dala, ale ešte asi viac zobrala. Nikto z nás v klube sme sa vôbec nerozumeli stavebníctvu a pustili sme sa do extrémneho projektu. Celý príbeh budovania bol a je mimoriadne inšpiratívny, ale extrémne náročný. Viem, čo všetko sme mu obetovali a je ťažké to komukoľvek vysvetľovať.

Svedomie mám čisté zo všetkých uhlov pohľadu. Urobili sme maximum, aby sme vybudovali pre klub, pre mesto a pre fanúšikov silné zázemie na ďalších približne tridsať rokov.
Napísali sme Kleščík ako päťdesiat percent kvality tímu? Spýtajte sa na to Čibíka, pousmial sa kapitán Ďanovský Čítajte

Proces budovania štadióna ste začali v silnom období, kedy klub získal titul i národný pohár. Darilo sa hráčov predávať do zahraničia za zaujímavých podmienok. Vychádzali ste v začiatkoch zo silnej pozitívnej emócie?

Túžbou pána La Linga i mňa bolo vybudovať stánok vo vysokom štandarde. Pokiaľ chceme byť súčasťou Európy, musíme sa prispôsobiť trendu. Štadión je v tomto duchu stavaný.

Priznávam, že naše rozhodnutie bolo do veľkej miery ovplyvnené vtedajšou eufóriou, kedy sa nám extrémne darilo a sedem sezón po sebe sme hrali kvalifikáciu európskych pohárov.

Do výraznej miery nás však začala ovplyvňovať pandémia koronavírusu, na ktorú nadväzovala energetická kríza a navýšenie cien tovarov a tieto vplyvy našu počiatočnú pozitívnu eufóriu výrazne negovali.

Bola práve pandémia koronavírusu najvýraznejším problémom v procese výstavby?

Všetko sa menilo za pochodu a rýchlym spôsobom. Bolo náročné reagovať na meniace sa finančné toky a možnosti komunikácie pre získanie financií. Neustále sa menili nastavené podmienky.

Do toho prišla celospoločenská neistota a strach o budúcnosť. Keď sa pozriem na to, čo všetko sme si prežili, je boží zázrak, že sme tesne pred otvorením hlavnej tribúny.

Koľko ste preinvestovali?

V súčasnosti ešte nemáme všetko dofakturované. Môžeme hovoriť o sume približne 29 miliónov eur. Z toho sme 6,4 milióna dostali vo forme štátnych dotácií. Zvyšok boli naše zdroje, respektíve peniaze, ktoré sme si požičali v rámci bankových úverov a treba ich splácať.

O koľko sa vám navýšil rozpočet v porovnaní s pôvodnou kalkuláciou?

Ťažko povedať. Urobili sme veľké množstvo chýb. Aj proces sa menil. Najskôr sme chceli stavať menší štadión, potom sme rozhodnutie zmenili. Všetko sme robili troška amatérsky a za pochodu.

Nešli sme do projektu, aký je napríklad v Prešove, kde majú 25 miliónov už vykrytých na začiatku výstavby. My sme zháňali zdroje za pochodu. V tých najbezradnejších situáciách sme však vždy narazili na dobrých a správnych ľudí a s nimi sme našli riešenie. Aj generálny dodávateľ finalizácie našej stavby, ktorý je z regiónu, nám vo veľa veciach vyšiel v ústrety a má významný podiel na dokončení štadióna a chcem sa mu touto cestou poďakovať.

Bol Stano Lobotka hráčom, ktorý najvýraznejšou mierou prispel na výstavbu štadióna v zmysle peňazí, ktoré za jeho prestupy klub zinkasoval?

Ak sa na to pozeráme z tohto uhlu pohľadu, ide o jedného z najvýraznejších investorov.

Treba povedať, že sme si na výstavbu do značnej miery zarobili ako klub. Akcionári mali dve možnosti. Buď si dividendy nechať pre seba, alebo ich investovať späť do klubu, aby vzrástla cena a hodnota jeho majetku. A rozhodli sa práve pre túto cestu.

Mnohí kritici si to vôbec neuvedomujú. Dnes tu máme štadión, na ktorom sa pravdepodobne uskutočnia majstrovstvá Európy do 21 rokov. Zažijeme zápasy európskeho formátu, za ktorými sme museli roky cestovať inam. V neposlednom rade nám tu štadión zostane, nikto ho nepresťahuje a nezoberie so sebou.

Plánujete aj jeho názov komerčne využiť v spolupráci s partnerom?

Jednoznačne musíme nasledovať aj komerčnú cestu. Určite by sme však chceli ponechať aj tradičný názov „na Sihoti“. Uvidíme, čo prinesie doba. Na získanie zaujímavého partnera potrebujeme aj patričnú návštevnosť. Ak bude chodiť na zápasy tisíc ľudí, bude náročné štadión čo i len uživiť. Našou úlohou je urobiť všetko pre to, aby sme dokázali na jeho prevádzku zarobiť.

Máte vypočítané, koľko divákov by malo chodiť, aby ste boli v otázke financovania ligových zápasov aspoň na nule?

Reálne by to mala byť polovica kapacity, v číslach aspoň 3500 ľudí. Hovoríme o zabezpečení občerstvenia, ticketingu, starostlivosti o údržbu štadióna, bezpečnostná služba, energie, atď...

Ak budú tribúny plnšie, tak aj niečo zarobíme. A to už je na Slovensku a aj v Trenčíne spojené hlavne so športovou úrovňou.

Čo je teda potrebné pre to, aby na zápasy chodilo 6 000 divákov?

Začali sme pre to robiť veľmi veľa. Nejde iba o otvorenie štadióna, ale aj o vzostupnú úroveň športovej výkonnosti, čo je extrémne dôležitá vec. Potrebujeme sa vrátiť na pozície, kam sme v minulosti patrili.

Prejsť zo starého štadióna na nový je obrovským momentom aj pre hráčov. Verím, že tým ešte stúpne vnútorná sila a chcenie niečo veľké dokázať. Troška sa na to spoliehame.

Aj fanúšikovia sa postupne zobúdzajú, čo cítime. Ak všetko správne uchopíme, už ich zo štadióna nepustíme preč.

Matematika je ľahká. Ak budú výsledky, budú aj diváci na tribúnach. Vytvárate na mužstvo tlak, aby vyhrávalo čo najviac?

Nie. Touto cestou nejdeme. Pre nás je dôležité vyvíjať tlak na celkový proces práce trénera Stolicu s mužstvom, ktorý bude mať dlhodobý charakter. Dôležitá je stránka disciplíny, akceptácie realizačného tímu hráčmi. Opäť cítime, že vzniká silnejšie puto na linke hráči-tréneri-vedenie klubu. Takto sme fungovali v najúspešnejších časoch. Klub ako taký fungoval ako jeden človek.

Ste prekvapený, ako sa mužstvu na ihrisku a výsledkovo darí?

Od prvých dní vidím, ako mužstvo pracuje. Bolo mi jasné, že sme na dobrej ceste. Čiže nezaskočilo ma, že prišli dobré výsledky, ale som mierne prekvapený z toho, že prišli už na začiatku.

Pevne verím, že toto všetko je iba začiatok a mužstvo bude šľapať aj naďalej. Tím má na to, aby výkonnostne aj individuálne rástol. Teší ma veľká konkurencia na lavičke. Ktokoľvek môže zasiahnuť do hry a výkonnosť to výrazným spôsobom neovplyvní.

Lenže napríklad dva roky späť prišiel tréner Peter Hlinka. Polovicu jesene mužstvo neprehrávalo a potom nastal výrazný obrat. Máte v hlave tento varovný prst?

Stále je na mieste opatrnosť. Pri všetkej úcte voči koučom, ktorí u nás za ostatné obdobie pôsobili, cítiť v rozhovoroch s nimi a teraz so Stolicom určité rozdiely. Dnes tu máme trénera, ktorý je miestnym prostredím nepoškvrnený a všetko je pre neho iné. Je mimoriadne vnímavý a má obrovské skúsenosti. Teší ma, že proces komunikácie medzi nami je mimoriadne efektívny pre obe strany.

Má niečo, čo sa jeho predchodcovia ešte len učili.

Balkánci sú horúca krv plná emócií. Je taký aj Stolica?

Krv nevymeníte. Je za ním však dvadsať rokov práce mimo Srbska. Dokáže správne vyvážiť temperament srbského národa a kultúry iných končín Európy. Priznám sa, že nie všetky naše rozhovory sú jednoduché, ale ak sa obe strany vzájomne počúvajú, vzniká zaujímavý výsledok.

Skovajsa s Barišom odchádzali ako mladí chlapci, teraz sa vracajú ako skúsení hráči. Boli oni dielom skladačky, ktorý Trenčínu chýbal?

Sú výrazným pojítkom. Dozreli, majú skúsenosti. Jednoduchšie sa prispôsobujú akejkoľvek situácii. Bariš sa stal predĺženou rukou trénera.

Skovajsa momentálne nemá minutáž, akú by si predstavoval, ale jeho úloha v kabíne je veľmi dôležitá. Obaja sú už v zrelom futbalovom veku a aj pre nich ako odchovancov nášho klubu, to môže byť začiatok novej a veľmi zaujímavej éry futbalu v meste.

Pomysleli ste si niekedy, že Bariš bude kapitánom?

Damián mal jednu zásadnú športovú smolu. Vyrastal s Lobotkom v rovnakom ročníku na rovnakej pozícii. Bolo náročné sa cez Stana športovo presadiť. Vždy bol zodpovedný a poctivý hráč. Vnímal som ho ako chlapa, ktorý sa raz môže vrátiť ako zaujímavý hráč, čo sa aj potvrdilo. Pre nás je extrémna posila na ihrisku i v šatni.

Momentálne ste v tabuľke Niké ligy druhí. Čo vravíte na útok na pohárovú Európu?

Keď sa nič výrazné nestane a mužstvo bude poctivo pracovať a napredovať, tak by to nemusela byť nedosiahnuteľná méta. Ide však o dlhú cestu. Radi by sme však o ňu zabojovali.

Klub ako taký zázemím už bude pripravený hrať stretnutia na vlastnom štadióne, čo bol u nás dlhodobý problém. Pomohlo by nám to ekonomicky aj imidžovo.

Tento text ste mohli čítať vďaka tomu, že platíte za obsah. Vážime si to.


Čítajte viac: https://mytrencin.sme.sk/c/23212893/tre ... nicek.html

[branofly]

vdaka za zverejnenie

[snapshot]

Prosim vas aj Baris ma rozhovor, prosim prosim.


A Dakujem samozrejme - filipina

[filipina]

Prosim vas aj Baris ma rozhovor, prosim prosim.

Bariš v prestupoch.

[filipina]

MATÚŠ KMEŤ

Ako mladý sa nevyhol práci na domácom hospodárstve okolo zvierat, či pri spracovaní dreva na zimu. Rodák z Ludrovej neďaleko Ružomberka dostal od otca pár dobrých lekcií.

„Mal som na výber. Ak som sa nechcel zdokonaľovať vo futbale, musel som pomáhať doma. Kydať hnoj či sekera v ruke bola u nás bežná vec,“ pousmial sa pri spomienkach na detstvo Matúš Kmeť.
Vypnúť reklamu

Do kabíny MFK Ružomberok nahliadol už ako šestnásťročný. V časoch, kedy v nej kraľovali niekdajší majstri, ktorí si dobre pamätali historický titul zo sezóny 2005/2006.

Do Trenčína prestúpil na začiatku roka 2021. Postupne sa vypracoval na lídrov tímu. V septembri bol súčasťou reprezentačného mužstva v zápasoch kvalifikácie na európsky šampionát proti Portugalsku a Lichtenštajnsku.
Napísali sme Udivený tréner Polianky, v Novej Bošáci vybehol z lesa. Pre Petkova je futbalový zápas regeneráciou Čítajte

Keď ste na začiatku roku 2021 prichádzali do Trenčína z Ružomberka, bolo mužstvo spod Čebraťa úspešnejšie. Prečo ste sa rozhodli pre AS?

Cítil som, že z Trenčína sa môžem oveľa ľahšie posunúť smerom do zahraničia. Mužstvo sa prezentovalo herným štýlom, ktorý mi vyhovoval. Zažil som tu aj náročnejšie časy, ale určite to považujem za správny krok. Neobišli ma rôzne zranenia a chvíľu mi trvalo, kým som sa dokázal presadiť podľa vlastných predstáv. Všetko ale prichádza v správny čas.
Napísali sme Nehral a mal zdravotné problémy. Ponuka z Trenčína bola vykúpením Čítajte

Spomínate zahraničie. Aká liga je pre vás vysnívaná?

Reálnym snom je pre mňa prepracovať sa aspoň do holandskej najvyššej súťaže.

Zavážil aj fakt, že vo vedení AS Trenčín figuruje meno holandského majiteľa La Linga?

Presne tak. Hráči odtiaľto často odchádzajú do krajín Beneluxu. Ak budem mať dostatočnú výkonnosť, budem mať i ja šancu ukázať sa v Holandsku či Belgicku.

Predchádzajúce dva ročníky v podaní Trenčína neboli ideálne. Mužstvo hralo o záchranu. Ako ste ich vnímali?

Za Ružomberok som skupinu o záchranu nikdy nehral. Bola to určitá skúsenosť, ktorá ma zocelila. A po každej búrke vykukne slnko. V súčasnosti sa nám darí a sústredím sa na každý nový deň.
Aj toto sa v článku dočítate

V čom je tréner Trenčína Ilija Stolica iný ako jeho predchodcovia?
Ako si Matúš Kmeť zvykol po prechode zo stredopoliara na post obrancu a čo mu robí najväčšie problémy?
Zvládajú hráči Trenčína fyzicky náročný štýl futbalu?
Ako mu tréner Francesco Calzona odôvodnil príčinu jeho nominácie?
Podarí sa Slovákom postúpiť na európsky šampionát? ​​​​​​

Baví vás futbal viac?

Minulý ročník bol psychicky veľmi náročný. Čakali sme na reprezentačné pauzy, aby sme si oddýchli a vedeli sme, že aspoň týždeň neprehráme. Dnes je to naopak. Reprezentačné prestávky nám neprichádzajú vhod, najradšej by sme hrali v kuse. Je to v tom veľký rozdiel. (úsmev)

Vnímali ste reprezentačné prestávky v predchádzajúcej sezóne ako šancu na reštart?

Zažili sme jedenásťzápasovú sériu bez víťazstva. Myšlienky boli rôzne. Aj sme urobili teambuilding a nič nám nepomáhalo.

V Trenčíne ste zažili viacero trénerov. V čom je Ilija Stolica iný?

Je obrovský detailista. Vidí veci, ktoré iní ľudia nevnímajúj. Doniesol do kabíny moderné prvky, ktoré sa naučil v zahraničí. Hráči ho nasledujú a stotožnili sa s jeho myslením. Dúfajú, že si vďaka jeho štýlu zahrajú v kvalitnejších ligách.

Mužstvo hrá iným štýlom ako tomu bolo v minulosti. Akoby troška rebeloval oproti tomu, čo klub preferoval dlhé roky. Súhlasíte?

Svojim spôsobom je to tak. Vedenie však dokázal presvedčiť o určitých zmenách a zatiaľ všetko funguje ako má.

Výraznú zmenu ste zažili aj vy. Ešte František Straka vás zo zálohy stiahol do obrany. Trvalo dlho, kým ste si zvykli?

Vždy som bol taký, že mi bolo jedno, kde presne na ihrisku budem, hlavne aby som hral. Mal som za sebou náročnejšie časy, kedy som nie vždy bol na trávniku. Popravde, nikdy som si nepomyslel, že práve ja budem obrancom. Práveže mi ľudia často hovorili, že zo mňa obranca nikdy nebude, pretože neviem brániť. Dnes si túto zmenu užívam.

Museli ste zmeniť myslenie a nastavenie v hlave, čo nie je jednoduchá vec. Čo bolo najnáročnejšie?

Musím myslieť viac defenzívne. Veľa na túto tému debatujem s trénermi aj Peťom Kleščíkom. Viac sa musím zamerať na obranné činnosti. Stále vo mne drieme inštinkt ofenzívneho futbalistu. Nie je jednoduché sa preorientovať.

Takže sa vám stáva, že sa ocitnete v úplne inej zóne ihriska, ako by ste mali byť?

Určite, keď sa „zažeriem“ do hry. Stále ma baví ťahať ofenzívne akcie. Zrazu sa precitnem, že som niekde pod hrotom alebo priamo na hrote. Trénerovi sa to však páči. On chce, aby každý hráč dokázal pružne reagovať na aktuálnu situáciu. Teda pri mojich ofenzívnych chúťkach by sa mal nájsť niekto, kto ma zastúpi vzadu.

Na konte máte gól a štyri asistencie, čo je na obrancu veľmi slušná bilancia.

Určite. Veľa sa tlačím dopredu, ale na opačnej strane obrany to isté platí aj o Samovi Kozlovskom. Ofenzíva je naša zbraň.

Oproti minulej sezóne zažíva Trenčín výsledkové aj herné obrodenie, pritom na papieri sa kabíny oslabila. Zmenilo sa v nej niečo výrazné?

Pri pohľade na mená možno niečo stratila. Na druhej strane, treba sa pozrieť, akí hráči prišli. Takí, čo majú trenčiansku minulosť. Vytvorili sme výbornú partiu. Doprajeme jeden druhému. Hráme dobre, veríme si a všetko funguje, ako má.

Existujú v kabíne určité skupinky hráčov?

Vždy boli aj budú. To si povedzme otvorene. Ide skôr o to, že v minulosti sa ich vodcovia nerešpektovali natoľko, ako by sa patrilo. Tým pádom vznikala určitá segregácia. Dnes v rozhodujúcich momentoch ťaháme všetci spolu. A to je podstatné.

Všetci si uvedomili, že sme sa neuberali správnou cestou. Aj tréner Stolica nám na začiatku odporučil, aby sme sa všetci porozprávali ako jedna ucelená kabína. Sadli sme si a nadstavili veci, aby sa nastavila správna forma spolupráce.

Aký je na vás tréner Ilija Stolica?

Prísny. Ako každý Balkánec má krátku zápalnú šnúru. Čo je však mimoriadne dôležité, chce nám pomôcť. Je emotívny, zároveň otec a aj kamarát. Z každého rožka troška. Dokázal nás správnym spôsobom poblázniť a my ho chceme nasledovať.

Dokáže si v kabíne urobiť žarty z jednotlivcov pred ostatnými hráčmi?

Samozrejme. Dlhé roky hral futbal. A vie, čo si môže medzi nami dovoliť a čo nie. Samo Kozlovský alebo Domino Hollý by vedeli povedať svoje. (úsmev)

Pre odľahčenie určitých situácií je to dobré.

Hráte mimoriadne aktívny futbal. Veľa sa hýbete s loptou, neustále súpera napádate po jej strate. Zvládate aktuálnu náročnosť herného štýlu?

Naoko sa možno zdá, že nabeháme extrémne veľa. Tréner Stolica však hovorí, že ak nabeháme v zápase dvanásť či trinásť kilometrov, tak nám veci zle vysvetlil.

Sústreďujeme sa najmä na krátke šprinty s cieľom získať loptu. Veľa ju držíme vo svojej moci. Je rozdiel behať s ňou a potom ju naháňať, aby ste ju protihráčovi odobrali.

Osobne sa po fyzickej stránke cítim veľmi dobre. Zvlášť ak zvíťazíme, nemám problém s tým, že by som nevládal. Ide o psychologický efekt.

V predchádzajúcom ročníku som mal všetkého plné zuby v sedemdesiatej minúte a už som iba očkom sledoval, aby sa skončil duel.

Kto ťahá pozápasové oslavy?

Bubnujem a kričím ja. Možno troška na prekvapenie je veľkým zabávačom Lukáš Skovajsa, ktorý síce nehráva, ale vytvára neskutočnú atmosféru v kabíne. Je jedným z hlavných strojcov aktuálnej partie.

Predtým som ho nepoznal, no sadli sme si od prvej chvíle.

Kapitánom sa od začiatku prípravy stal Damián Bariš. Vy ste v Trenčíne bez mála tri roky. Nemali ste ambíciu, že by mala pripadnúť vám?
Aj sa o tom v tichosti hovorilo. Prišiel Damián. Je skúsený hráč, v klubovom prostredí ide o známu persónu. Postupom času som to vôbec neriešil. Lídrami v kabíne sme viacerí. Že páska pripadla jemu rešpektujem a nasledujem ho.

Takže aj vy máte ambíciu povedať spoluhráčom do duše, ak to uznáte za vhodné?

Pozerám sa na veci vlastnými očami. Spomínam si, ako som bol s oveľa staršími spoluhráčmi v kabíne Ružomberka. Viem, čo robilo s mojou hlavou, ak niekto z nich ku mne prišiel a navrieskal na mňa. Môj výkon šiel následne rapídne dole.

Snažím sa na spoluhráčov vplývať tak, aby cítili, že im chcem pomôcť. Aby verili tomu, čo hovorím a že je to správne. Viete. Dnes je doba inakšia...

Čo tým myslíte?

Prišiel som do áčka Ružomberka ako šestnásťročný. V šatni boli mená ako Marek Sapara, Miloš Lačný, Tomáš Ďubek, bratia Maslovci. Chlapci, ktorí v roku 2006 získali pre MFK historický titul. Kabína bola stabilná. Nové tváre mali veľmi ťažké presadiť sa. V určitých prípadoch to bolo až nemožné. Za mojich mladých liet doplnili kabínu prvého tímu možno dvaja hráči, dnes je jej pevnou súčasťou pokojne aj sedem takých chlapcov.

A mladí sú dnes iní ako som bol napríklad ja. Ja som sa bál na staršieho hráča čo i len pozrieť. Dnes ak by sme zvolili na mladých chlapcov rovnaký meter, ako sme zažívali my, nerobilo by to dobrú krv. Stratili by sme rešpekt a rozbilo by to celé spolunažívanie v šatni.

V septembrovom asociačnom termíne ste sa ocitli v nominácií trénera Francesca Calzonu na dva kvalifikačné zápasy na majstrovstvá Európy. Čo to pre vás s odstupom času znamenalo?

Najprv obrovské prekvapenie a potom splnený sen. Išlo o obrovskú emóciu. Na poste obrancu som neodohral ani desať zápasov a zrazu prišla pozvánka do najcennejšieho dresu.

Po rozhovoroch s koučom Calzonom som všetko pochopil. Chcel mi dať pričuchnúť k reprezentácii. Ukázať, že ak budem na sebe dostatočne pracovať, časom sa môžem stať jej súčasťou aj ja. Nebol som priamo na lavičke počas zápasov, ale inak som zažil úplne všetko. Vnímal som atmosféru, bol som v šatni počas prestávky.

Na pravej strane obrany je dlhoročnou stálicou Peter Pekarík. Okukali ste od neho niečo?

Hlavne defenzívnu stránku hry. Dopredu chcem byť sám sebou a robím, čo inštinktívne uznám za vhodné. V zadných radoch je to najmä o správnom postavení, taktickej hre tela. Tréner mi na začiatku povedal, aby som s ním aj spával. (smiech) Peťo je veľký profesionál. Na ihrisku aj mimo neho.

V klube pravidelne nehráva, zato v reprezentácii patrí medzi základné piliere zostavy. Čím si vysvetľujete jeho prerod v národnom drese?

Je to o psychike. Vie, že má kvalitu. Keď príde do reprezentácie, cíti, že ho potrebujeme. Má podporu od spoluhráčov, realizačného tímu. Vtedy ide všetko dobre.

Kto zo slovenských reprezentantov vás zaujal?

Vidieť obrovské skúsenosti najmä u Stana Lobotku a Milana Škriniara. Podobných stretnutí už majú odohraných mnoho. Pre nich duel proti Portugalsku nie je ničím výnimočný. V Lige majstrov hrajú pravidelne proti najlepším hráčom na svete. U oboch prevláda obrovský pokoj, ktorý dokázali preniesť na zvyšok tímu.

Postúpime na európsky šampionát?

Áno. Skupina je poriadne zamotaná. Luxembursko sa dostalo hore. Čakajú nás ešte náročné zápasy. Už najbližšie zápasy veľa napovedia.

Čo vy a prekonávanie stresu?

Mám rád vypäté situácie. Nevyhýbam sa práci pod tlakom. Mám rád výzvy a snažím sa zo seba vydať maximum.

O účasti AS Trenčín v hornej šestke sa ani nebavme, ale je dnes kabína pripravená na boj o pohárovú Európu?

Sme sebavedomí, takže určite áno. Liga je však dlhá a pre nás sa sezóna v podstate iba začína. Doteraz nikto nečakal, že by sme mohli prekvapiť. Ukázali sme svoju tvár a mužstvá už proti nám nič nepodcenia. Očakávam, že v druhej polovici základnej časti sa naši súperi viac stiahnu a nechajú nás tvoriť hru.

V poslednom ligovom súboji ste prehrali na pôde majstrovského Slovana Bratislava 0:2. Kedy zdolať belasých ak nie pár dní po ich náročnom dueli v Európskej konferenčnej lige. Nie?

Treba vnímať fakty. Slovan proti nám nastúpil v najsilnejšom zložení, čo pri jeho náročnom programe neurobí proti každému súperovi. Už to nastavuje zrkadlo, že nás nechceli podceniť. Podali sme dobrý výkon, čo ocenili obaja tréneri. Treba uznať vysokú kvalitu belasých. Týmto štýlom hry sa prebojovali do základnej skupiny Konferenčnej ligy. Výsledkovo sme síce neuspeli, ale herne sme nesklamali.

Môže vôbec niekto ohroziť belasých v ceste za obhajobou titulu?

Ide o klub s veľkým rozpočtom a vynikajúcimi hráčmi. Majú výhodu v tom, že boj o prvé miesto im je prirodzený. Tie skúsenosti neoklamete. Pozrime si minulý ročník. Keď potrebovali, dokázali bodovať a zmazať už pomerne zaujímavý náskok Dunajskej Stredy. Ak si nejaký iný tím nevytvorí viac ako desaťbodový náskok v rozhodujúcich momentoch sezóny, tak ich nedokáže nikto ohroziť.

Tento text ste mohli čítať vďaka tomu, že platíte za obsah. Vážime si to.


Čítajte viac: https://mytrencin.sme.sk/c/23230638/tre ... -kmet.html

[snapshot]

Dakujem

[Juraj]

Veľká vďaka za rozhovor!
prosím ešte ten so Stolicom.
Ďakujem.

[GULIVER]

Ja by som poprosil rozhovor s LA LINGom aspoň raz za sezónu, ideálne v lete ,medzi sezónami a v zime cez prestávku. Ani neviem, kedy bol s ním rozhovor naposledy.

[filipina]

Veľká vďaka za rozhovor!
prosím ešte ten so Stolicom.
Ďakujem.

Je len starý z 15.9., a ten je v sekcii Nový tréner AS.

[Juraj]

Vďaka za upozornenie aj za preklad!

[Juraj]

Martin, alebo Luboš, niekto s dosahom na vedenie klubu:
Bola by možnosť dať u nás znovu šancu a príležitosť členovi majstrovského kádra Ibrahimovi Rabiuovi ?
Aspoň ho skúsiť osloviť, nech o tom premýšľa...
Stále mám pred očami jeho fintičky a talent, ale aj ako pekne sa pozdravil s fanúšikmi na starej hlavnej pri jeho striedaní v zápase so Slovanom...
Je to jediný hráč, čo by sme ho prijali naspäť aj po dlhej anabáze v belasom...

[Luboš]

Juraj, ja uz som viac nezavisly od klubu..... Kamaráti odišli resp boli odídutý ako Igor, Rišo Križan... Ale prišli dvaja čo si ma pamatali ešte keď boli tu...Skovo a Bari.
Super chalan je Kmeť.
Pikoška o Risovi....osobne mal s Weisom stretnutie ze ho chce do Slovanu a byt a peniaze...a zrazu ze becko...
Nvm ako je Rabiu zdravotne, ano mal som ho rad ako hraca a cloveka.
Skusim zistit, neslubujem. Ale nedavam tomu šancu ze by sa vratil.
Dokonca uz dve pikošky prečo Vozinha a nie Kukučka. Nemam rad Voziňu.

[filipina]

Chýba v tomto odkaze "minulosť", ale trochu "starých" krásnych časov nezaškodí , a nie je to kde pichnúť :

Rozhovor s bývalým prezidentom Ozety Dukly Trenčín Pavlom Hozlárom.

Voda v šatniach i katastrofálny stav elektroinštalácii. Štadión na Sihot bol v otrasnom stave. Ozeta Dukla Trenčín bol klub, ktorý mal kontinuálne nadviazať na niekdajšiu slávu Jednoty Trenčín.

Cesta to však nebola jednoduchá. V roku 1995 sa na jeho čelo postavil Pavol Hozlár. S víziou obnovy toho, čo klub kedysi znamenal.

V skromných podmienkach, no s veľkým oduševnením sa Trenčínu podarilo v sezóne 1997/1998 postúpiť do najvyššej súťaži, zahrať si európsky pohár a postupne vychovať pre slovenský i európsky futbal zaujímavých hráčov.

V roku 1995 ste prevzali pozíciu prezidenta Ozety Dukly Trenčín. Ako si na to obdobie spomínate?

Garantom klubu bola veľká fabrika Ozeta. Vedenie, na čele s generálnym riaditeľom Štefanom Bratkom, malo záujem pokúsiť sa Trenčín dostať späť do najvyššej súťaže, kde chýbal od roku 1980. V určitých fázach klub pôsobil až v tretej najvyššej súťaži.

Ako sa však hovorí, všetko zlé je na niečo dobré. Profitoval z toho hokej. Rodičia v osemdesiatych rokoch začali deti dávať do prípraviek hokejovej Dukly. Trenčín bol predsa v určitej fáze hlavným európskym hokejovým mestom. V relatívne veľkom počte z neho hráči smerovali do NHL a dosiahli v nej aj pozoruhodné výsledky.
Napísali sme Spoznáte sa? Kde žijú Repári, kto sú Melenčári a koho prezývajú Žabári? Čítajte

My sme sa spojili so športovým gymnáziom, čo považujem za dôležitý krok. Matky hovorili, že ich synovia musia mať aj školu. Túto ich požiadavku sme vďaka korektnej dohode s vtedajším riaditeľom školy pánom Pšenkom zabezpečili. Vytvorili sme futbalovú triedu a zároveň dobrý predpoklad pre športový rast mladých.

Keď sme na možnosť vzdelania nadviazali športovým úspechom v podobe postupu prvého mužstva, výrazne nám to pomohlo. Z Prievidze prišiel Škrtel, z Piešťan Hološko, Kamendy z Hlohovca. Tí chlapci už nešli do Trnavy, ale ku nám. Vytvoril sa silný mládežnícky kolektív, ktorý vyhral kategóriu mladšieho i staršieho dorastu.

Keď reprezentácia Slovenska do rokov bola v roku 2003 na svetovom šampionáte, z našej liahne boli v zostave piati alebo šiesti chlapci, čo nemal žiadny iný klub.
Napísali sme Radivojevič: Pre Kanaďanov a Američanov nie je Slovensko prvá voľba Čítajte

V roku 1997 Ozeta Dukla postúpila do najvyššej súťaže. Bolo jasným cieľom posunúť ju v čo najkratšom čase medzi futbalovú elitu?

Vedenie mi dalo najavo, že sa o to treba pokúsiť. Dôležité bolo vytvoriť štruktúru. Dovtedy do klubu prichádzali chlapci na základnú vojenskú službu.

Ďalším bodom bol štadión. Na Sihoti sme ho síce mali, ale chátral a bol v dezolátnom stave. Zatopené vnútorné priestory, elektroinštalácia v hroznom stave...

Väčšinu peňazí vám poskytol odevný podnik Odeva?

To nie. Oslovovali sme banky a rôzne podnikateľské subjekty v Trenčíne. Prezentovali sme im našu víziu. V jednoduchosti šlo o to, aby sme spoločne podvihli futbal v meste. Za klubom bola predsa fantastická história trenčianskej Jednoty. Oslovili sme aj primátora mesta Jozefa Žišku. Postupnými krokmi sme postupovali a získali subjekty na svoju stranu.

Takže podnikatelia prejavili záujem?

Nebolo to skokové. Prezentovali sme históriu a víziu dostať Trenčín na tie miesta, kam historicky patrí. Pôsobili sme v skromných podmienkach. Hlavne zo začiatku sme nemali vysoké náklady, keďže zo značnej časti boli v klube hráči na základnej vojenskej službe.
Aj toto sa v článku dočítate:

Ktoré mená zanechali v histórii klubu hrubú čiaru,
prečo do klubu doviedli Stanislava Grigu,
aký bol rozpočet Ozety Dukly Trenčín pri návrate medzi futbalovú elitu,
ktorý klub sa chcel lietať na zápasy Martina Fabuša vrtuľníkom,
ako vnímali Trenčín bohatí Rezešovci z Košíc,
ako to bolo s odpredajom klubu mestu za korunu?​​​​.

Potom prišla fáza, kedy sme tím viac scivilnievali. Aby v tíme boli kmeňoví hráči, ktorým predsa len viac záleží na klube, ako tým, ktorí vedia, že o rok tu už nebudú.

V klube ste pôsobili osem rokov. Ktoré mená vám utkveli v pamäti a zanechali výraznú stopu?

V začiatkoch určite Martin Konečný a Alojz Kula ešte v časoch druhej ligy. Okolo nich sme začali vytvárať tím. Zamerali sme sa na hráčov, ktorý boli dvanástym alebo trinástym futbalistom v Interi, Slovane, Trnave.

A potom tu máme známu dvojicu Hanko-Fabuš. Obaja prišli zo slovanistického béčka a obaja mali víziu, že budú hrať v prvom tíme belasých. Nakoniec sme sa s klubom dohodli na ich príchode ku nám. A nakoniec bola radosť na nich pozerať.

Fabuš sa v roku 1999 stal kráľom strelcov, čím pripomenul triumf Bencza z roku 1965.

Zaujímavým bol aj Ševela z Interu alebo Lipčák z Košíc. Títo chlapci prišli z top klubov, kde nehrávali, aby svoje mužstvo v našom drese dokázali poraziť.

Cez zmierovaciu komisiu sme získali Horvatoviča z Piešťan či Valachoviča z ŠKP Devín.

Ako vyznievala liga v druhej polovici deväťdesiatych rokov?

Boli sme zaujímaví v otázke skromnosti a pokory. Bolo to obdobie po privatizácii, kedy najsilnejšie kluby ako Inter, Slovan, Trnava a Košice mali za sebou silných sponzorov.

Zvyšok ligy s nimi nedokázal držať tempo. Preto sme aj my museli stáť na zdravých vzťahových základoch.

Významným krokom bola zmena trénera Borbélyho za Grigu. Bol práve on najvýraznejším aspektom pri postupe do prvej ligy?

K výmene došlo uprostred sezóny. Mal som predstavu, že by bolo dobré, aby ku nám prišiel niekto s medzinárodnými skúsenosťami. Aby dokázal pomôcť klubu, vo vedení nás bolo máličko a potrebovali sme sa tiež od niekoho učiť. A tak prišiel Griga s Paldanom, ktorí pomohli formovať mužstvo nielen čo sa týka hry, ale aj odborne a ľudsky.

V kontexte následnej Grigovej kariéry pomohol viac Trenčín Grigovi, alebo Griga Trenčínu?

Ťažko povedať. Raz som čítal v Prahe český deník Sport, kde sa vyjadril ako tréner Sparty, že ľudsky a emočne bolo pre neho pôsobenie v Trenčíne najkrajšie.

Stano je môj priateľ, ktorého si vážim. Raz za rok sa stretnem s ním, Paldanom a Robom Rybníčkom a spomíname na staré časy.

Pravdou je, že som si želal, aby u nás pôsobil dlhšie. Tým, že sa dostal na výslnie, tak ho bral bratislavský Slovan.

Boli ste po jeho odchode sklamaný?

Bol som ranený. S Grigom, Paldanom, Mirom Karasom a doktorom Masarykom sme sa raz týždenne stretávali v jednom trenčianskom podniku. Pri pive sme sa voľne rozprávali. Po druhom sme sa Stana mohli spýtať aj na hráčske otázky.

Malo to svoje čaro. Žili sme v súzvuku. Bolo to pre mňa mimoriadne obdobie.

Ako nováčikovia sme v sezóne 1997/1998 skončili na štvrtom mieste. Predbehli sme aj Slovan Bratislava. V športovej hale sme mali poďakovanie fanúšikom s hudobným hosťom Paľom Haberom. Tam mi Griga oznámil, že odchádza do Slovana. Lákal som sebou aj Paldana. Ja som chcel, aby Robo zostal. Ponúkol som mu pozíciu hlavného kouča v mimoriadne mladom veku. Nakoniec sme ho presvedčili, aby zostal u nás.

Aký bol rozpočet klubu po návrate Trenčína medzi futbalovú elitu?

Boli to náročné časy. Niekedy sme žili zo dňa na deň. Znie to až neuveriteľne, ale boli chvíle, kedy sme si zhrozene povedali, že o týždeň je výplatný termín. My sme nemali napríklad pätnásť miliónov korún na stole, z ktorých by sme dokázali žiť. Peniaze sa zháňali za pochodu.

V začiatkoch môjho pôsobenia sme nepotrebovali ani milión korún na mesiac, čo bol spôsobené tým, že značnú časť kádra tvorili vojaci, ktorí nemali základné platy, ale iba prémie.

Nechcem prestreliť, ale dovolím si povedať, že v tých najlepších časoch sme sa mohli pohybovať na sume okolo dvadsať miliónov ročne. V dnešnom vyjadrení asi sedemstotisíc eur.

Hovoríte o skromných i ťažkých časoch. Mali ste predsa možnosť posunúť do zahraničia Fabuša. Vy ste však najskôr nechceli, aby ste vystavali konkurenscieschopný tím pre Mars Superligu.

Prišiel za mnou hráčsky agent Vengloš s otázkou, za akú cenu ho predáme. Bolo to ešte v období, kedy nebol najlepším strelcom ligy. Spýtal sa ma či by tri milióny dolárov bola dostačujúca suma. Nesúhlasil som a on nechcel veriť vlastným ušiam.

Neskôr mi prezident Slovana Liberec povedal, že za také peniaze by ho osobne odviezol kamkoľvek.

Neskôr už prišlo obdobie, kedy by sme ho aj radi predali. Bol na skúške v AS Rím. Tréner Zeman a prezident klubu Sensi mu povedali, že by ho poslali na hosťovanie do francúzskeho druholigového tímu z Nice. S tým, že nasadnú do helikoptéry a budú sa na neho chodiť pozerať. Ak sa mu bude gólovo dariť, zoberú ho naspäť. Toto však Martinovi nevoňalo.

On bol výnimočný útočník, čo potvrdil aj v reprezentácii. Dnes AS Trenčín, ale i Calzonovi chýba hráč ako bol on.

Spomínam si na zápas v Humennom, ktorý nám herne nevychádzal a domáci boli jasne lepší. On si však dokázal naše odkopnuté lopty uhrať i spracovať. Päť minút pred koncom stretnutia bol na neho faul. Cifranič nacentroval do vápna, Fabuš strelil gól a my sme si odviezli všetky body so sebou. Mali sme v ňom istotu, že okolo dvadsať gólov za sezónu strelí.

Prvý raz v zahraničí pôsobil v Olomouci. Prišiel za nami pán Kubíček s tým, že Sigma hrá Pohár UEFA a tam by sa mohol Martin ukázať. Poslali sme ho preto na Hanú na hosťovanie, ale nebolo to ono. Strelil tuším iba jeden gól do siete Žižkova.

Martin však mal parádnu kariéru. Presadil sa v Chorzowe, Karlsruhe, v Žiline získal druhý raz korunu kráľa strelcov v roku 2003.

A čo obrovský pracant Róbert Hanko. Aký bol?

Mal dobrú futbalovú povahu. Bol mimoriadne pracovitý. Na ihrisku veľa nabehal. Počuť ho príliš nebolo, takže na ihrisku počas zápasu nezachrípol. (úsmev)

S Horvatovičom vytvorili dvojicu mimoriadne agilných stredných záložníkov, ktorí získali veľmi veľa lôpt. Mal aj štart v reprezentácii. Skvele si rozumel s Fabušom, spolu aj prišli zo slovanistickej rezervy.

Na ihrisku bol napriek nízkej postave neprehliadnuteľný a pracant. Prečo sa on nepresadil za hranicami?

V určitých veciach bol výborný, no v niektorých menej. Neviem či dal gól zo strednej vzdialenosti. Mal určité limity vo vzťahu k medzinárodnému futbalu. Napriek tomu mal výbornú kariéru a zaslúži si úctu. Klobúk dolu pred ním. Bol nadpriemerný hráč slovenskej ligy.

V roku 2003 ste z klubu odišli. Prečo?

Osem rokov som fungoval v režime zháňania peňazí. Chvíľami sme prežívali extrémne fázy. Dlžili sme peniaze tam či onam. Z mesta nám prišlo oznámenie, že máme zaplatiť za prenájom hracej plochy, čo bol infarktový stav.

Bola to „vďaka“ za to, že sme pred európskym šampionátom do 21 rokov na Slovensku získali zo štátneho 13 000 000 korún na rekonštrukciu štadióna. V Trenčíne sa predstavili hviezdy ako Xavi, Puyol, van Bommel, Jankulovski...

Povedali sme si, že už stačí. Ponúkli sme mestu klub za jednu korunu. Potom pán primátor hľadal riešenia. Napokon ho prebral ako hlavný akcionár pán Ivo Valenta z Uherského Hradišťa.

Takže ste si vydýchli?

Bral som to pozitívne, že futbal v Trenčíne pokračuje. Pozrime sa ako dopadli svojho času Košice, Prešov, Nitra, Púchov, alebo aj iné kluby. Veď aj Trenčín po roku 1980 padol do tretej ligy a nebol o neho takmer žiadny záujem.

Ako vás v deväťdesiatych rokoch ako skromný a malý klub vnímali veľkí mecenáši ako napríklad Alexander Rezeš?

Videli, že máme veľké oduševnenie. A to sa šírilo naprieč celým Slovenskom Boli sme aktívni v spoločenskom kontakte. Stretávali sme sa a mali sme korektné vzťahy so všetkými.

Boli to iné vzťahové časy. Viac sme sa stretávali. Všetci sme sa tešili, že na ligu chodili v tej dobe veľmi slušné návštevy.

Trenčín bol pre súperov zaujímavý. Bola tu dobrá futbalová atmosféra. Keď prišli najlepšie kluby aj vysoké návštevy.

Ako fungovala spolupráca s fanúšikmi?

Nemali sme žiadny marketing ani webovú stránku. O facebooku sa v tých časoch ani nesnívalo. Vylepili sme plagáty a to bolo všetko. Najlepším komunikačným prostriedkom bola naša hra a výsledky. Napokon extrémne návštevy v prvej sezóne v najvyššej súťaži hovoria za seba.

UŽ PALDAN VS GRIGA
https://www.youtube.com/watch?v=xAuKtOF7BVU

Tento text ste mohli čítať vďaka tomu, že platíte za obsah. Vážime si to.

[GULIVER]

Ako fungovala spolupráca s fanúšikmi?

Nemali sme žiadny marketing ani webovú stránku. O facebooku sa v tých časoch ani nesnívalo. Vylepili sme plagáty a to bolo všetko. Najlepším komunikačným prostriedkom bola naša hra a výsledky. Napokon extrémne návštevy v prvej sezóne v najvyššej súťaži hovoria za seba.

Ďakujem za článok.

[branofly]

dik za clanok